kov. Ďalších dvanásť zatknutých Kurdov čaká ešte na svoj proces. V tzv. rýchlom procese nesmie trest prevyšovať jeden rok väzenia. To sudca Wilfred Waltzinger rešpektoval. Najvyšší trest, ktorý vyniesol, znel osem mesiacov nepodmienečne, najnižší päť mesiacov podmienečne a sto hodín práce pre sociálne zariadenia mesta. V Hamburgu, vo Frankfurte a Berlíne sa tak ešte nestalo. Vinu na tom má nemecká polícia, ktorá sa so zadržanými Kurdmi dohodla, že ich prepustí a u mnohých ani nezistila ich totožnosť. Prax, ktorú podrobili ostrej kritike nielen opozičné strany - kresťanskí a slobodní demokrati - ale aj početné občianske iniciatívy a zväzy. Do diskusie o odsúdení Kurdov, ktorí sa pri demonštráciách na podporu svojho predáka Abdullaha Öcalana dopustili násilností, sa teraz zapojil aj generálny prokurátor Kay Nehm. Vyhlásil, že zakázaná Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá demonštrácie na podporu Öcalana organizovala, bude i naďalej vedená ako kriminálna, a nie ako teroristická organizácia. Podľa Nehma nemecké bezpečnostné orgány nemajú dôkazy, že rozkaz na zakladanie požiarov a dočasné zadržanie rukojemníkov na generálnych konzulátoch Grécka a Kene pri násilných demonštráciách vydalo vedenie PKK. Stanovisko generálneho prokurátora Nehma ostro kritizoval bavorský krajinský minister vnútra Günter Beckstein. "Na základe známych skutočností by kurdská PKK mala byť už dávno vyhlásená za teroristickú organizáciu," povedal. Nehmovo stanovisko Beckstein označil za pokus zľahčovať nebezpečenstvo, ktoré hrozí obyvateľom spolkovej republiky zo strán kurdských násilníkov. To, že násilné kurdské demonštrácie mali u nemeckého obyvateľstva negatívny ohlas a nezískali ho na podporu požiadaviek Kurdov, si zrejme uvedomilo aj súčasné vedenie PKK. Preto v Bonne s uspokojením prijali vyhlásenie veliteľa ozbrojených kurdských jednotiek Cemila Bayika, považovaného za nástupcu v Turecku väzneného Abdullaha Öcalana. Bayik vyzval všetkých svojich stúpencov v Nemecku, aby pri prípadných ďalších demonštráciách nepoužívali násilie.