objemového a jadrového krmiva. "Ak človek nepomôže preklenúť hladujúcim zvieratám nasledujúce dva až tri týždne, možno predpokladať, že na lesných porastoch vzniknú škody neporovnateľne vyššie ako v rokoch, keď sa jar začala skôr," uviedol pracovník Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga. Ekológ poukázal na to, že hrubá snehová prikrývka najmä v horských polohách nad 700 metrov nad morom, kde je 100 až 130 centimetrov snehu, má za následok, že zver sa dostáva do hladového obdobia. Pozorovania z oblasti Veľkej Fatry a Starohorských vrchov dokazujú, že jelenia, srnčia i zajačia zver sa spája do čried a snaží sa získavať potravu najmä olupovaním kôry stromov, ale i odhryzom púčikov a výhonkov z nich. Lokálne populácie lesnej zveri za súčasných snehových pomerov sú takto priam "uväznené" v jednotlivých stanovištiach, čo sa môže odraziť na vyšších škodách najmä na mladších lesných porastoch mladiny a žŕďkoviny. Rozsah škôd na porastoch bude podľa M. Sanigu individuálny a závisí od počtu jedincov, ktoré v tej-ktorej lokalite prežívali, aj od dĺžky obdobia "núteného" pobytu na jednom mieste. Ohryzené, najmä mladšie stromy strácajú odolnosť a kôry zbavené miesta sa stávajú vstupnou bránou pre drevokazné huby, ktoré potom poškodia celý strom a ten v priebehu troch až piatich rokov odumiera. V prípade, že prežije, je z lesníckeho hľadiska menejcenný.