Vesna Pešičová, predstaviteľka opozičnej Srbskej občianskej aliancie, v utorok prednášala na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku na tému Nerozhodná cesta Juhoslávie/Srbska k demokracii a jej budúca identita v rámci alebo mimo Európy. V rozhovore pre SME a LN reagovala i na najnovšie udalosti súvisiace s krízou v Kosove.

m Aký je váš postoj k rokovaniu v Rambouillet? Bude juhoslovanský prezident Miloševič ochotný plniť záväzky mierovej dohody? Myslíte si, že hrozba bombových útokov ho prinúti rešpektovať vôľu kontaktnej skupiny?

"Hrozba bombardovania s tým až tak nesúvisí. Ide najmä o to, kto bude zodpovedný za prípadný neúspech rokovaní. Tá hrozba bola mienená ako tlak na Srbov v prípade, ak nepodpíšu dohodu, civilnú aj vojenskú časť. Ale myslím si, že v tejto veci je mnoho rozporov aj medzi členmi NATO i kontaktnej skupiny. Táto hrozba je, myslím si, politicky neuskutočniteľná."

m Podľa posledných správ sa vojenská časť zmluvy (t. j. vyslanie mierových jednotiek NATO na srbské územie) odkladá. Myslíte si, že dohoda o tejto časti bude možná?

"Myslím si, že je to možné. Predovšetkým si nemyslím, že okolo

28 000 vojakov NATO by prišlo do Kosova. To je príliš veľa. Je to skoro taký počet ako v Bosne, a Kosovo je omnoho menšie. Myslím si, že o týchto jednotkách sa ešte bude rokovať. Pravdepodobne ich nebude až toľko, a tiež sa bude rokovať o ich poslaní. Pre inštitút autonómneho Kosova je vojenská časť dohody menej podstatná ako občianska. Na tú budú musieť dohliadať civilné inštitúcie ako OBSE a komisia overovateľov."

m Akceptovali by ľudia v Srbsku české alebo slovenské mierové jednotky?

"Ja si myslím, že by boli vítané. Prečo nie? Slovenské iste. Určite by boli jednotky z krajín ako Slovensko, Česká republika alebo iných štátov prijímané lepšie ako americké jednotky."

m Aj české jednotky, ktoré budú v tom čase už pod spoločným vedením NATO?

"Miloševič odmieta akékoľvek jednotky, ale keď ho prinútia nejaké akceptovať, tak to iste budú radšej ruské, slovenské, české než americké."

m Aký je postoj vašej strany alebo váš osobne ku kríze v Kosove, ako by ste ju riešili?

"Približne pred rokom viaceré opozičné strany v Srbsku zverejnili náš návrh riešenia tejto krízy. Podľa nášho názoru bola situácia v tom čase neprijateľná. Fungoval tam kompletný paralelný život, po celý čas, a bolo tam mnoho konfliktov. Poukazovali sme na to, že táto situácia je vážna. Na druhej strane sme hovorili, že hranice nemôžu byť zmenené. Navrhovali sme zachovanie statusu quo, územnú integritu, a našlo by sa nejaké riešenie, povedzme autonómia pre Kosovo. Ale v tom čase nikto o takomto riešení nechcel počuť. Namiesto toho, aby sme si tento problém vyriešili sami, dostali sme sa do veľmi zlej situácie. Čakalo sa, a potom prišiel silný tlak zvonku a s ním skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo je viac na strane Albáncov ako na našej."

m Znamená to, že by ste súhlasili s istou autonómiou pre Kosovo.

"Samozrejme, Kosovo už malo autonómiu. A zrušil ju Miloševič v roku 1989. Miloševič nám neprináša nijaký osoh. Veľmi sa mu darí pri udržiavaní si vlastných pozícií, ale z pohľadu nášho národného záujmu je vlastne "porazený". Nikdy nerešpektoval ľudské práva, nemal vôľu natransformáciu, nikdy nebol pre Západ atraktívny. A konečne, pokiaľ ide o Kosovo, obišiel demokratické inštitúcie oprávnené riešiť túto otázku."

m Kedysi ste spoločne s Vukom Draškovičom a Zoranom Djindjičom tvorili koalíciu Zajedno (Spoločne). Koalícia sa ale po čiastočnom úspechu rozpadla. Aká je

spolupráca medzi súčasnými opozičnými stranami?

"Bolo to veľké nešťastie, že po troch mesiacoch demonštrácií sa koalícia rozpadla. Vtedy bola skutočná šanca na zmenu. Koalícia Zajedno bola veľmi populárna. Jej rozpad zanechal veľmi negatívne dôsledky. Ľudia boli skutočne znechutení. Myslím si, že skutočným dôvodom bolo, že vnútri koalície nevládla skutočná jednota, hlavne medzi dvoma väčšími stranami. O vlastný prospech sa starali viac ako o prospech Srbska. A nemali sme žiadne skúsenosti z parlamentu. Nikdy neviete, kto vlastne za koho hrá. Jeden deň sa hrali na opozíciu a ďalší deň hlasovali s Miloševičom. To sa stalo napríklad extrémistovi Šešeljovi, ktorý bol v opozícii a potom sa stal zástupcom v srbskej vláde. Draškovič tiež chvíľu hral, že je opozícia, a potom sa stal podpredsedom federálnej juhoslovanskej vlády. Títo dvaja páni však v skutočnosti súťažia, kto viac zachráni Miloševičovi pozície a jeho režim. S Demokratickou stranou Zorana Djindjiča, ako i s ostatnou opozíciou sa snažíme postaviť reálnu alternatívu. Na druhej strane, Djindjič má trocha problémy s popularitou, pretože ľudia aj jemu pripisujú vinu za rozpad koalície."

m Na budúci rok budú parlamentné voľby. Môže v nich Miloševič padnúť?

"Je to možné, zvlášť po kosovskej kríze. Vzhľadom na jeho sľuby ide o kompletnú porážku jeho politiky. My momentálne študujeme slovenský model. Ľudia z Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI), ako aj Národného demokratického inštitútu (NDI, oba podrobne sledovali slovenské voľby - pozn. red.) nám prekladajú mnohé veci a dostávame lekcie o slovenských voľbách. Učíme sa z toho, ako bývalá opozícia dosiahla zmenu a uspela vo voľbách na Slovensku."

m Neobávate sa, že tlak na slobodu slova sa bude s blížiacimi sa voľbami zvyšovať?

"Toto je skutočne veľký problém. My nemáme vôbec žiadny prístup do štátnych médií. Máme nový zákon o informáciách, ktorého účelom je zlikvidovať aj zostávajúce zvyšky slobody slova. Miloševič sa do istého času o tlač nestaral. Mal niekoľko najväčších denníkov a to mu stačilo, takže časť tlače bola skutočne slobodná. Teraz začal likvidovať aj tú."

MARIÁN NIČ

(Autor je spolupracovníkom SME)