Mali to byť agenti irackého prezidenta, ktorí v piatok zavraždili v meste Nadžáf šíitského duchovného, ajatolláha Mohamada Sádika al-Sadra, veľmi populárneho kazateľa, ktorý, i keď nepriamo, formou skrytých obrazov, vo svojich kázaniach dával najavo odpor k irackému režimu. Irackí vodcovia, vraj, mali strach z masových zhromaždení, ktoré sa schádzali na jeho bohoslužbách a Sadr vraj kázal aj napriek zákazu a domácemu väzeniu. Nebolo by to po prvý raz, čo Husajn zlikvidoval svojich odporcov, urazená pýcha diktátorov je často silnejším motívom, ako akékoľvek rozumové dôvody. Tie by mali diktovali opatrnosť vo vzťahu k šíitskej väčšine obyvateľov Iraku (65%), ktorá má za sebou bohatú históriu vzbúr proti Bagdadu. Deň po jeho smrti, v sobotu, televízna stanica CNN priniesla správu o šíitských nepokojoch v Saddámovom meste, 1,5- miliónovom severnom predmestí Bagdadu. Keď spadla tma, šesť hodín po zverejnení správy, irackí predstavitelia tam odviezli zahraničných novinárov, no po bojoch už nebolo ani stopy. Novinári však nemohli vystúpiť z áut, aby položili otázky miestnym obyvateľom. Podľa pondelnajšieho oznámenia Najvyššej rady Islamskej revolúcie
(SCIRI), irackej šíitskej opozičnej organizácie so sídlom Teheráne, si nepokoje len na bagdadských predmestiach za tri dni vyžiadali 300 ľudských životov. Ani tu, ani na iných miestach v južnom Iraku (Násiríja, Babylon, Kerbelá a Basrá) však zahraniční novinári nezmohli nič. Stále absentuje potvrdenie z nezávislých zdrojov, Bagdad nepokoje tají a tvrdí, že správy o nich sú dielom nepriateľskej propagandy.
Nepokoje sa udiali aj na mohých miestach v oblasti tzv. bezletovej zóny, kde iracké obranné systémy vedú od decembra vojnu s malou intenzitou s letectvom Západu (USA a Veľkej Británie), ktoré tu má chrániť šíitské obyvateľstvo pred represiami irackého diktátora. Ak sú správy o nepokojoch pravdivé, tak ich USA, ktoré mimochodom v poslednom období dosť často sumarizovali, aké sú šance nejakého protisaddámovského pokusu, neochránili - a dovolili, aby na území, nad ktorým lietajú ich lietadlá, Saddám krvavo potlačil jeden zo zriedkavých otvorených prejavov odporu.
Iracké územie južne od Bagdadu je takmer výlučne šíitské, krajinu však riadia prevažne sunnitské mocenské kruhy. Odkedy sa strana Baás v roku 1968 dostala k moci, sú šíitskí obyvatelia neustále vystavovaní rôznym formám útlaku, náboženského a politického, a pokusom zmeniť demografickú skladbu obyvateľov. Na začiatku vojny s Iránom v roku 1980 kulminovalo vysťahúvanie šíitov iránskeho pôvodu, stovky tisícok obyvateľov vozili autobusmi na hranice do Iránu, pričom na juh sa snažili presídliť kurdské obyvateľstvo zo severu, ktoré tvorí ďalšiu pre Bagdad nebezpečnú skupinu obyvateľsva. Šíitské nepokoje, ktoré vypukli v predvečer invázie do Kuvajtu v roku 1991 v mestách Násiríja, Nadžáf, Kerbelá a Basrá, Republiková garda krvavo potlačila, o život prišli desiatky tisícok ľudí.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
