u svoju druhú odpoveď na návrh mierového plánu, v ktorej dáva najavo, že je pripravená diskutovať o medzinárodnej prítomnosti v Kosove. List s týmto obsahom vraj nevyjadruje jednoznačné prijatie návrhu dohody. Uvádza sa v ňom však, že akákoľvek autonómia Kosova musí vylúčiť nezávislosť tejto oblasti alebo štatút tretej republiky v rámci srbsko-čiernohorskej Juhoslovanskej zväzovej republiky.
Kosovskí Albánci podmienečne prijali politickú dohodu o autonómii s tým, že ju budú môcť podpísať po dvoch týždňoch po konzultáciách s "ľudom Kosova, politickými a vojenskými inštitúciami", informoval včera hovorca Bieleho domu James Rubin.
NATO hrozilo bombardovaním Srbska v prípade, ak kosovskí Albánci prijmú dohodu a juhoslovanské úrady ju zablokujú. Podmienečný charakter albánskeho súhlasu a dvojtýždňový odklad však zjavne znamenajú odklad vojenskej akcie západnej aliancie. 15. marca by sa mala vo Francúzsku konať ďalšia konferencia o realizácii včerajšej dohody.
Dohoda prišla po 17 dňoch "zbližovacích rozhovorov", pri ktorých obe strany komunikovali väčšinou za pomoci sprostredkovateľov. Dramatický albánsky súhlas prišiel viac ako hodinu po druhom ultimáte kontaktnej skupiny. "Srbi nielenže nevzali vážne vojenskú realizáciu (dohody)... ale vzniesli tiež vážne pochybnosti o politickej dohode. Podľa úsudku účastníkov rokovaní podstatné prekážky politickej dohode boli vznesené na srbskej strane," povedal včera James Rubin.
Za posledný rok zahynulo v Kosove asi 2000 ľudí a štvrť milióna ich zostalo bez strechy nad hlavou v dôsledku bojov medzi vládnymi jednotkami a separatistickou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK). Boje pokračovali i včera - zranených bolo päť srbských policajtov a fotoreportér agentúry AP. Podľa UNHCR len za posledné tri dni opustilo svoje domovy 9000 ľudí.
