Podľa pozorovateľov stabilita na Balkáne i na Blízkom východe je neodlučne spätá s budúcnosťou týchto dvoch národov, ku ktorým neboli dejiny láskavé. "Je to fascinujúce. Je 80 rokov po páde otomanského impéria a dva národy, ktoré existovali na jeho okraji, sa dnes ocitli na prvom mieste denných správ," hovorí Jonathan Randal, autor a expert na kurdskú otázku. "Albánski nacionalisti, ktorí sú frustrovaní od začiatku storočia, si v Rambouillet konečne prichádzajú na svoje, kým Kurdi sú opäť raz obetovaní medzinárodným spoločenstvom v mene sebeckých príčin... Kosovčania sú šťastnejší ako Kurdi. Na Balkáne nie je nijaká ropa alebo voda, o ktorú by stálo zato bojovať."
Kurdi, ktorých je asi 20 miliónov, sú najpočetnejším národom sveta bez vlastného štátu. Medzi nimi a kosovskými Albáncami je teda jeden zásadný rozdiel - etnickí Albánci majú na Balkáne vlastný štát - Albánsko, s ktorým Kosovo hraničí. Keď však po balkánskych vojnách v roku 1913 svetové mocnosti načrtli hranice tohto štátu, polovica všetkých etnických Albáncov sa ocitla v iných krajinách. Asi 90 percent obyvateľov Kosova sú etnickí Albánci, ktorí žijú posledné desaťročie pod tvrdou srbskou správou. V tomto roku tu vznikla Kosovská oslobodzovacia armáda, ktorej príslušníkov Belehrad nazýva "teroristami", a presne tak Istanbul nazýva prislušníkov Strany kurdských pracujúcich. Ak by to aj v oboch prípadoch bolo podložené tvrdenie, práve násilný boj, nie pokojné protesty, pritiahol v oboch prípadoch pozornosť sveta.
Prečo sa v Rambouillet uvažuje o podstatnej autonómii pre kosovských Albáncov, kým Kurdi, zvlášť tí v Turecku, sú ponechaní svojmu osudu? "Dostávame sa k tomu, kto sú vaši priatelia a kto nepriatelia. Turecko je členom NATO. Amerike a Európe sa nepáči politika Turecka voči Kurdom, ale zachovanie partnerstva
NATO je dôležitejšie," hovorí západný diplomat v Kosove, ktorý nechce byť menovaný. "Turecko je pilierom americkej politiky na Blízkom východe a má nové partnerstvo s Izraelom, ktoré má podporu... V tom istom čase je Miloševič vnímaný vo Washingtone ako príčina nestability na Balkáne a je tiež veľmi neobľúbený, je preto ľahko hnevať ho a vyznamenávať jeho nepriateľov... Arbitráž? Pre začiatok - práve takto vznikli hranice na Balkáne i na Blízkom východe..."
(REUTERS, bj)
