SOŇA VALENTOVÁ: "S Ivanom Rajniakom som hrala hneď v mojej prvej profesionálnej hre po príchode do Slovenského národného divadla, ktorou bola roku 1967 Osbornova dráma Obzri sa v hneve v réžii Pavla Haspru. Hoci som bola vtedy len začiatočník, I. Rajniak mi spolu s ďalšími hercami pomáhal, aby som sa necítila odstrčená. Bola to neuveriteľná spolupráca, na ktorú sa nezabúda. Robila som s ním ešte veľa vecí, ale za najvýraznejšiu by som označila pamätnú inscenácia z roku 1970, ktorou bol Dürrenmattov Kráľ Ján v réžii Pavla Haspru. Ivan bola veľmi široká, srdečná slovenská duša. Mal v sebe dar prirodzeného kamarátstva. Ak o ženách tohto typu človeka sa hovorí, že je ako krv a mlieko, o ňom by sa dalo povedať, že bol ako zem a slnko. Posledné roky nám bolo veľmi ľúto, že už nehrával, pretože ho prenasledovala jedna choroba za druhou. Jeho dobrácka tvár nám bude v súbore veľmi chýbať."
ŠTEFAN KVIETIK: "Nie som v živote pripravený na takéto šoky. Je to jeden z najväčších úderov, ktoré mi pripravil život. Strácam jedného z mojich veľkých priateľov a ľudí, s ktorými som prežil krásny kus života. Nielen ako s kolegom, ale aj človekom. Naše vzťahy boli nielen na javisku a pred kamerou, ale aj hlboko ľudské."
EMIL HORVÁTH ml.: "Kedysi v roku 1986 sme hrali spolu v hre Jožko Púčik a jeho kariéra, kde hral Adama a od tej doby som ho podľa tejto milej postavičky aj volal. Ivan Rajniak bol úžasný človek a pre mňa bol výnimočným fenoménom. Akým bol človekom, takým bol aj na javisku - rýdzo bytostný. Vždy som uvažoval nad tým, kde je miera hereckého prejavu. On mal v tomto smere veľkú devízu - bol neskutočne životný. Jeho odchod je veľkou stratou. Stalo sa to príliš skoro. Nechce sa mi tomu veriť..."
(pet, dík)
