27. 1. - 6. 2. 1999
Prvý veľký filmový festival v Európe sa koná každý rok na prelome januára a februára v Rotterdame. Celých 25 rokov bol nesúťažnou prehliadkou. Organizátorom festivalu totiž išlo predovšetkým o vytvorenie priateľskej atmosféry medzi filmármi, ktorých je na festivale stále viac a viac. Od roku 1995 sa koná súťaž o VPRO Tiger Awards. Cena je spojená s finančnou odmenou 10 000 dolárov a podmienkou, že víťazné filmy musia byť uvedené v televízii a od tohto roku i v holandských kinách. Tentoraz bolo na festivale uvedených vyše 200 celovečerných filmov, z toho 80 boli svetové, medzinárodné či európske premiéry. Z trinástich, ktoré boli v súťaži, si cenu napokon odniesli:
Železná päta oligarchie (Železnaja piata oligarchii) ruského režiséra Alexandra Baširova. Režisér si vo filme zahral i hlavnú úlohu učiteľa Nikolaja Petroviča, ktorý pricestoval zo Sibíri do Petrohradu, aby tu presviedčal robotníkov o zle, ktoré prináša kapitalizmus.
Sledovanie (Following) britského režiséra Christophera Nolana je príbeh nezamestnaného muža, ktorý pod zámienkou, že zbiera inšpiráciu pre svoj pripravovaný román, sleduje náhodne vybraných ľudí. Stretnutie s ďalším podobne zameraným mužom, ktorý nachádza rozkoš vo vniknutí do domácností a prehrabávaní sa v osobných veciach neznámych ľudí, sa stane pre neho osudným. Film je plný pohľadov späť i do budúcnosti, a tak divák až postupne odhaľuje jednotlivé súvislosti.
Viac ako včera, menej ako zajtra (Plus qu`hier, moins que demain) francúzskeho režiséra Laurenta Acharda, ktorý je portrétom jednej excentrickej rodiny.
Cenu divákov získal film dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga Oslava (Festen), nakrútený podľa kódexu Dogma 95, ktorý okrem iného dovoľuje používať len prirodzené osvetlenie a kontaktný zvuk. Na druhom mieste skončil film Volám sa Joe (My Name Is Joe) britského ľavicovo orientovaného režiséra Kena Loacha, ktorý by sme mali vidieť na festivale Fórum mladého filmu v apríli v Bratislave. A Cenu medzinárodnej filmovej kritiky FIPRESCI si odniesol francúzsky súťažný príspevok Viktor... zatiaľ čo je príliš neskoro (Victor pendant qu?il est trôp tard) režisérky Sandrine Veyssetovej - príbeh desaťročného chlapca, ktorý uteká z domova Mňa osobne najviac zaujal americký celovečerný dokument Genghis Blues o slepom americkom bluesmanovi, ktorý odchádza do Tuvy (oblasť na sever od Mongolska), aby sa zúčastnil tradičnej miestnej súťaže v "hrdelnom" speve a film Velvet Goldmine, ktorý je poctou hviezdam glam rocku. Slovensko bolo v Rotterdame tentoraz zastúpené len poviedkou Martina Šulíka v českom filme Praha očima a filmom Dušana Hanáka Papierové hlavy, uvedeným v sekcii Po páde múru, pripomínajúcej 10 rokov od pádu múru rozdeľujúceho Berlín.
Vyše tisíc predstavení v štrnástich kinosálach videlo rekordných
302 500 divákov.
Miro Ulman
