u problémov v krajinách postihnutých krízovou situáciou. SB by podľa tohto materiálu mala skôr uplatniť širokospektrálny pohľad na vzniknutý stav, ako doteraz aplikované zameranie sa na individuálne sektory. Tento dokument bol vypracovaný po tom, čo SB pripustila, že zlyhala pri riešení ázijskej krízy, a rozhodla sa, že zmení svoj doterajší postup používaný pri poskytovaní úverov členským štátom. Doteraz sa banka zväčša zamerala na jednoduchšie investičné ciele s tým, že náročnejším sa bude venovať neskôr. Týmto sa opomenuli niektoré dôležité súvislosti. Ako príklad uviedol J. Wolfensohn investovanie do výstavby škôl. Je zbytočné postaviť školu, kým neexistujú cesty, pomocou ktorých by sa tam študenti dostali. Za jeden z najvýraznejších neúspechov SB vo výrazne sebakritickej správe jej prezident označuje prípad Indonézie, kde prehnaná dôvera skončila prepuknutím jednej z najhorších ekonomických recesií. Aj keď banka nemohla predpovedať načasovanie a rozsah krízy, rozhodne však mohla byť lepšie pripravená a nie živiť prehnanú dôveru v indonézsku ekonomiku. SB poskytla Indonézii úver vo výške

4,5 mld USD, čo je viac ako desatina z celkového medzinárodného záchranného balíka v hodnote 43 mld USD. Zároveň ale SB popri iných medzinárodných inštitúciách vypracovala nepresné odhady ďalšieho vývoja indonézskej ekonomiky. V správe uverejnenej dva mesiace po devalvovaní indonézskej meny, v septembri 1997, banka označila Brazíliu, Čínu, Indiu, Indonéziu a Rusko ako kľúčové ekonomiky na svetových trhoch a krajiny, ktoré vytvoria nové šance pre globálny obchod a rozvoj. V súčasnosti sú Indonézia, Rusko a Brazília zaťažené dlhmi dosahujúcimi niekoľko miliárd amerických dolárov a podobne ako v Thajsku a Južnej Kórei ich ekonomika sa dostala do najhoršej recesie od druhej svetovej vojny.