na 60 m prek. 7,55 s. Výkon dosiahol už v rozbehu, keď si tesne predtým zlepšil aj osobný najlepší čas na hladkých 60 m - 6,81 s. "Šprint bez prekážok som bežal frekvenčne tak, ako by to bol prekážkársky rozbeh. Rozbeh nad nimi som potom bral ako finále. Nešlo o ideálny beh, označil by som ho za dobrý," popisoval sobotné popoludnie v Stromovke spišský rodák žijúci v Prahe.
Náš najlepší atlét roku 1997, keď okrem aténskej medaily zabehol aj špičkový svetový čas na 110 m prekážok 13,13 s, vlaňajšiu sezónu vlastne vynechal, od konca mája si liečil zranené achilovky. Jeho tradičná zimná príprava v juhoafrickom Potchefstroome zavŕšená začiatkom februára dobrým výkonom na 110 m prek. 13,48 (lepšie než v roku 1997 - 13,50) naznačila návrat starých čias. "Stále je čo zlepšovať. Najskôr som sa cítil výborne rýchlostne, ale mal som technické nedostatky. Halových 60 m je iný rozmer než 100 alebo 200 m vonku. V tejto súvislosti mám rezervy aj v rýchlosti, najmä štartovnej, nad prekážkami potom chýba ideálny rytmus," krotil prílišný optimizmus atlét baskobystrickej Dukly s tým, že rezervy má "z každého rožku trošku". Kováčovi v Stromovke najskôr na tabuli "vybehol" čas 7,52 s, oficiálne však znel 7,55 s. Tak či onak je to lepšia hodnota než na halových MS 1997 v Paríži 7,59 s, kde vo finále skončil piaty (v šesťdráhe, najlepšie z bežcov bielej pleti). Kováč prišiel na pražské preteky "šprintérsky". Deň predtým večer v belgickom Gente dosiahol 7,69 s, nasadol do lietadla, málo spal, čo pre Kováča zvyčajne býva hotová pohroma, aby popoludní v Stromovke dosiahol, čo dosiahol. "Niekedy sú tieto presuny nevyspytateľné. Raz vás fyzicky odkrágľujú, inokedy zostane v správnom pretekárskom tempe. Pred dvoma rokmi som tiež prifrčal z Bruselu do Prahy, bežal som 100 m, 110 m prek., a na 200 m som utvoril slovenský rekord," poznamenal Kováč, ktorý zajtra súťaží v aténskej hale a 27. februára odlieta do japonského Maebaši na halové MS. "Ešte pred pár dňami som si nebol istý, či na šampionáte budem určite štartovať. Čas 7,55 s by mohol znamenať finále, napokon v Paríži stačilo 7,61 s. Slovenský rekord si trúfam skresať smerom k 7,50 s. V Maebaši sa, našťastie, pobeží v osemdráhe, finálová možnosť sa zväčšila. Výkon medzi 7,47 s - 7,52 s môže zabezpečiť aj medailu," tvrdí atlét, ktorý netají, že radšej behá pod holým nebom 110 m prek., než kratšiu trať pod strechou. "Samozrejme, umiestnenie v Maebaši nepodceňujem, nie je však pre mňa prioritou. Pražský čas 7,55 s je iba orientáciou, nie zárukou. Sevillské MS na otvorenom štadióne v auguste sú dôležitejšie," dodal I. Kováč, s pripomienkou, že skutočnú formu po pauze naznačia prvé ostré štarty na jarných a letných mítingoch. Slovenský rekordér sa z Maebaši vráti na týždeň domov na Spiš, 15. apríla odlieta na ďalšiu fázu prípravy do Austrálie.
