Islam je pre Čečenov nielen vierou, ale aj symbolom čo najväčšej odlišnosti od právoslávnych Rusov. Zavedenie šariátskej správy na celom území Čečenskej republiky Ičkeria prezidentom Aslanom Maschadovom znamená vznik prvého islamského štátu na území bývalého ZSSR. Sám svetsky založený generál Maschadov, bývalý dôstojník Sovietskej armády, sa pomocou prísnych noriem islamu chce vyrovnať s kriminalitou a ozbrojenou opozíciou.
V Čečensku rovnako ako v ostatných severokaukazských republikách existovali od čias, keď územie obsadili Rusi, súčasne tri druhy zákonov. Oficiálne, islamské a tradičné, tzv. adat. Ten bol síce čiastočne ovplyvnený islamom, ale kde dochádzalo k rozporu s vierou, horali vyberali zásadné normy, ktoré ich predkovia vytvorili ešte v dobe predislamskej. Sovietska ústava a Trestný zákonník boli Čečenom rovnako cudzie ako dnes ruské zákony.
Železným zvykom je krvná pomsta. Zavedenie šariátskych súdov je len pokus tento zvyk regulovať, nie zakázať. Pokiaľ je niekto odsúdený na smrť, dostanú príbuzní obete zločinu možnosť vykonať popravu pod dohľadom špecialistov sami. Tak to bolo aj pri dvoch verejných popravách na jeseň 1997. Organizované verejné popravy však nadšenie u Čečenov nevyvolali. Vedenie krajiny ich preto zastavilo a ľudia sa vrátili k tradičným individuálnym formám. Zmierovanie znepriatelených rodov v prípade krvnej pomsty rovnako ako iné spory majú na starosti staršinovia. Veľa trestných činov sa nedostane na súd preto, že ich vyriešia miestne autority. Vyhlásenie Čečenska za islamský štát de facto znamená oficiálne uzákonenie tradičných noriem. Text Koránu pozná na Kaukaze len málokto. Čečenom bol vždy bližší kalašnikov či kindžal než Svätá kniha. To, že sa správny Čečen má modliť päťkrát denne, vedia deti od rodičov. Rovnako ako to, že mladší nefajčí pred starším, že otec sa na verejnosti nemazná s dieťaťom a že žena nechodí na nákup v minisukni. Pokiaľ novomanžel zistí, že dievča nie je panna, mal by ju vrátiť otcovi. Ten môže dcéru zavrhnúť, zabiť alebo jej odpustiť. Tieto pravidlá však platili už pred príchodom islamu a Čečeni oprávnene veria, že prísna regulácia správania ich uchránila pred rusifikáciou a teraz pred totálnym povojnovým chaosom. Nové tresty zavádzané v rámci šaríe, ako je sekanie rúk zlodejom, existujú v Čečensku iba v písomnej forme. Riaditeľ väznice síce SME tvrdil, že nemá správne nožnice ani doktora, ktorý by chcel asistovať pri amputácií, ale v skutočnosti tento spôsob vybavovania si účtov nie je Čečenom vlastný. Rovnako trestanie nevery kameňovaním je iba teória. Súd totiž požaduje svedectvo štyroch osôb, ktoré "zločin" videli na vlastné oči. Intímny život je v Čečensku tabu, preto je prítomnosť cudzích osôb v spálni vylúčená. Podobne sporná bude realizácia zákazu chúlostivých scén vrátane bozku v televízií. Aj napriek archaickým tradíciám sú Čečeni milovníkmi najnovšej techniky a satelitné antény krášlia množstvo dedinských domov. Zákaz síce bude oficiálne vyhlásený, ale každý Čečen sa bude pozerať, na čo bude chcieť. Na druhej strane aj bez zákona je nemysliteľné, aby muži spolu s deťmi a ženami videli reklamu na ženské hygienické potreby. Na to, aby otecko vyhodil v takom prípade televízor z okna, netreba žiadny zákon. Len výprask za pitie alkoholu sa ujal. Štyridsať rán prútom je pomerne často praktikovaný trest.
"Som Čečen, preto som moslim, ale v Alaha verím málo...," hovorí moskovský podnikateľ Šarip Asujev. Podobný názor zastáva množstvo jeho rodákov, ktorí dlho žijú v ruskom prostredí. Islam je pre nich synonymom národnosti, nie však viery. Poľní velitelia, ktorí proti Rusku bojovali so zelenými páskami na čele a kričali pri útoku Allah Akbar, bránili predovšetkým svoje právo robiť si, čo chcú, nie však vieru. Aj keď existenciu Boha nespochybňujú, úplne poslúchať sa ho nechystajú.
Udržať horkokrvných horalov, ktorí sa zo zásady nepodriaďujú žiadnej oficiálnej moci, v aspoň čiastočnom pokoji, nedokáže ani Svätá kniha, ani komunistický manifest. Nedokáže to ani prezident Maschadov.
PETRA PROCHÁZKOVÁ,
agentúra Epicentrum, Moskva
