Politické vyjadrenia, ktoré nejakým spôsobom poukazovali na vzťah Maďarska a maďarských menšín žijúcich za hranicami materskej krajiny, počet príslušníkov ktorých sa odhaduje na 3,5 milióna, vyvolávali často rôznu škálu emotívnych reakcií, minimálne sa však prijímali s istými obavami. Tento problém dlho rozdeľoval na dva tábory aj samotnú maďarskú politickú elitu - na druhej strane s tými, podľa ktorých by Budapešť mala ráznejšie vystupovať v záujme práv jednotlivých menšín. K nim rozhodne ešte v minulom parlamentnom období patrili aj súčasné vládne, vtedy ešte opozičné strany. Na sobotňajšej konferencii pod názvom Maďarsko a zahraniční Maďari sa však z iniciatívy tých istých subjektov podarilo vhodne zadefinovať vzťah medzi materskou krajinou a menšinami a zároveň vytvoriť inštitučný rámec pre budúci maďarsko-maďarský dialóg a včleniť ho do integračných súvislostí. Účastníci konferencie - t.j. predstavitelia maďarskej vlády a parlamentných strán, ôsmich strán maďarských menšín s parlamentným zastúpením a Svetového zväzu Maďarov - veľmi opatrne vyberali slová, aby sa vyhli takému druhu interpretácií myšlienky spolupráce príslušníkov hlásiacich sa k maďarskej národnosti, ako napríklad v roku 1996 vyvolal záverečný dokument predchádzajúceho, v poradí druhého celomaďarského fóra so zmienkou o podpore Budapešti pre autonómne požiadavky maďarských menšín. Navyše teraz, v zmenej situácii, otázky ochrany menšín pred útlakom v jednotlivých krajinách vystriedali problémy vyplývajúce z integrácie.
Maďarsko totiž minimálne načas bude tvoriť vonkajšiu hranicu EÚ a pád "schengenskej opony" by znamenal, že milióny príslušníkov maďarských menšín by ostali mimo hraníc zjednotenej Európy. Jedným zo záverov fóra však bolo, že integrácia i vstup Maďarska do EÚ prinesie i tak viac výhod aj pre jednotlivé menšiny ako nevýhod. Bude treba nájsť "vhodnú" formu cezhraničného styku - pričom dvojité občianstvo nepovažuje Budapešť v súčasnej situácii za priechodné riešenie. Zároveň na konferencii odznelo, že Budapešť v žiadnom prípade nezavedie vízovú povinnosť voči svojim susedom skôr, ako sa stane členom EÚ. Maďarský premiér vyzdvihol, že všetci sú príslušníkmi jedného národa, ktorého národnou stratégiou je integrácia - a každá z politických reprezentácií menšín sa zaviazala v rámci domácej politiky presadzovať smerovanie vlastných krajín do EÚ.
V roku 1996 sa celomaďarské fórum schádzalo v oveľa stresovejšej situácii. Na Slovensku a v Rumunsku boli pri moci Mečiar a Iliescu a predovšetkým vládnym inštitúciám v týchto dvoch krajinách neboli cudzie rôzne prejavy nacionalizmu. Odvtedy sa však zvýšil počet demokratických vlád v regióne a s tým súvisí aj isté uvoľnenie pre menšiny a navyše aj samotná myšlienka spolupráce medzi Maďarmi žijúcimi v jednotlivých štátoch mohla dozrieť. Budapešť sa teraz môže opierať o fakt, že politické formácie maďarských menšín nikde neboli zdrojom destabilizácie a všade reprezentovali pozitívne hodnoty, keď sa odvážila vykročiť smerom ďalej, a to dať inštitucionalizovanú podobu dialógu. Stála maďarská konferencia má byť politickým konzultatívnym orgánom, ktorý bude riešiť právne, samosprávne, sociálne, občianske a iné otázky a bude sa schádzať raz do roka.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
