k islamskému Pakistanu. Zhodnú sa azda len v jednom - v boji proti indickej nadvláde. Vzájomné napätie medzi Naí Dillí a Islamabadom sa ešte viac vyhrotilo, keď sa v máji 1998 snažili nezmieriteľní susedia svoju prestíž zvýšiť tým, že uskutočnili niekoľko jadrových testov. Vtedy "vyhral" Pakistan v pomere 6:5. Na medzinárodný nátlak a po uvalení sankcií síce obe krajiny nadviazali formálne rozhovory, ale tie pokračujú bez konkrétnych výsledkov.
Inak to nebolo ani po víkendových rokovaniach indického premiéra Atala Bíhárího Vádžpejího s pakistanským Navázom Šarífom. Ľady sa lámali - Vádžpejí sa dopravil na pakistanskú hranicu symbolicky autobusom, ktorý je prvým cestným spojením medzi oboma krajinami, a obe strany prijali záverečné vyhlásenie, Láhaurskú deklaráciu o tom, že sa budú navzájom informovať o raketových skúškach. Obe strany sa zhodli na tom, že spornú situáciu v Kašmíre treba vyriešiť a ukončiť tak dlhotrvajúce nepriateľstvo... Na papier sa toho vždy vmestí veľa. Faktom ale zostáva, že vojna pokračuje - nové incidenty a ostreľovanie v oblasti Kašmíru sú na dennom poriadku. Vojenskou silou sa konflikt nikdy nevyrieši, ostáva len dúfať v diplomatické riešenie - a práve tu sa naskytla príležitosť pre amerického prezidenta Billa Clintona. Je totiž veľmi ťažké zmieriť sa s tým, že práve tieto dve krajiny by sa zaradili medzi nukleárne veľmoci. Clinton prispel tým, že nedávno rozhodol o uvoľnení sankcií - pre oboch, lebo diskriminačný prístup sa nevypláca. India a Pakistan na oplátku prisľúbili, že ešte v tomto roku podpíšu Zmluvu o zákaze jadrových zbraní (CTBT). USA však predsa len prejavili "istú slabosť" pre Pakistan, ktorému prisľúbili aj hospodársku pomoc, pričom ocenili jeho zásluhy v boji proti terorizmu, najmä pomoc pri zadržiavaní páchateľov podozrivých z krvavých bombových útokov na americké veľvyslanectvá. I keď paradoxne Pakistan je jednou z mála krajín, ktoré oficiálne uznali vládu militantného islamského hnutia Taliban v Afganistane.
Clintonovi - podobne ako v izraelsko-palestínskych rokovaniach - nemožno uprieť snahu. Odpoveď na ňu však, bohužiaľ, zostala rovnaká - a nedala nikdy na seba dlho čakať - bomby vybuchujú ďalej v mene niečoho vyššieho, ako je svetový mier. MARTINA HALAMOVÁ
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
