o mierovom vyriešení konfliktu v tejto juhosrbskej provincii. V čase, keď rokovania vstúpili do ďalšieho predĺženia, ostáva 430 lietadiel NATO stále v pohotovosti, aby v prípade stroskotania mierových rozhovorov vyplnili hrozbu západných veľmocí. Už v poradí druhé predĺženie ultimáta, ktoré vypršalo v sobotu na poludnie, do utorka do 15.00 h SEČ, odôvodnilo päť krajín kontaktnej skupiny tým, že rokovania pokročili do fázy, keď je dohoda možná. Politickú časť navrhovaného plánu kontaktnej skupiny v zásade obe strany prijali s malými zmenami. Na rokovaniach do utorka bude dominovať vojenský plán, presnejšie forma dohľadu nad dodržiavaním dohody, pričom juhoslovanská vláda od začiatku odmieta prítomnosť mierových síl NATO na svojom území a jej postoj srbský prezident Milan Milutinovič cez víkend opäť tvrdo obhajoval. "Ak dohoda bude dobrá, načo potrebujeme vojská na jej aplikovanie?" povedal v sobotu večer novinárom. Ako uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatické zdroje, ani delegácia kosovských Albáncov však ešte nie je pripravená dohodu podpísať. Kosovskí Albánci požadujú, aby dokument obsahoval záväzok vypísať referendum o nezávislosti na konci trojročného prechodného autonómneho obdobia.

Cez víkend sa z Belehradu začali sťahovať zamestnanci zahraničných misií. Najskôr Nemecko, predsedajúci štát v EÚ, oznámilo, že členské štáty únie pristúpili k opatreniam postupného a koordinovaného sťahovania svojich diplomatických pracovníkov z Belehradu, a neskôr začalo svojich zamestnancov evakuovať aj americké veľvyslanectvo.

So stále sa predlžujúcim časom rokovaní vo francúzskom Rambouillet sa prehlbujú aj rozpory medzi jednotlivými štátmi kontaktnej skupiny. Sobotňajšie zasadanie, ktoré malo posúdiť pokrok na rokovaniach, vynieslo na svet aj nové nezhody, zatiaľ čo doteraz len Rusko vystupovalo ako advokát Srbska a ostatné krajiny obviňovali Belehrad z marenia dohody, teraz aj Taliansko pripustilo, že zodpovedné sú obe strany.

Ministerka zahraničných vecí Spojených štátov Madeleine Albrightová, ktorá sa včera opäť pripojila k rokujúcim, uviedla, že "leví podiel" na komplikáciách v kosovských mierových rozhovoroch má srbská strana. S. Miloševič (prezident JZR) by podľa nej urobil veľkú chybu, ak by nesprávne odhadol zámery Severoatlantickej aliancie, ktorá nebude ultimátum donekonečna odkladať. Na druhej strane optimistickejšie sa vyjadrovala o možnom súhlase kosovských Albáncov s mierovou dohodou. Predmetom jej včerajšieho úsilia bola okrem nátlaku na srbskú stranu aj snaha presvedčiť Albáncov, aby súhlasili s textom mierovej dohody tak, ako ju predložila kontaktná skupina, t. j. v podobe, podľa ktorej by Kosovo získalo širokú autonómiu v rámci Juhoslovanskej zväzovej republiky s možnosťou revízie štatútu v rámci Juhoslávie o tri roky, avšak bez prísľubu usporiadania referenda.