aby požiadala o jeho vydanie. Nechcela žiadne boje medzi Kurdmi a Turkami na svojej pôde. Teraz prišla odplata za strach. Öcalan je vo väzení v Turecku a v uliciach nemeckých miest sú kurdské nepokoje sprevádzané zadržiavaním rukojemníkov na dennom poriadku. Tichá vojna medzi viac ako dvoma miliónmi Turkov a asi pol miliónom Kurdov žijúcich v Nemecku je pritom dávno známou skutočnosťou. Prostredníctvom štyroch tureckých denníkov a televízneho vysielania ju do Nemecka turecká strana trvalo imortuje, Öcalan bol len tou povestnou iskrou pri sude plnom pušného prachu. Kým však doteraz na provokácie Turkov odpovedali predovšetkým členovia zakázanej PKK, ktorých je asi jedenásťtisíc, počet Kurdov dožadujúcich sa svojich práv sa po Öcalanovom zatknutí rozšíril aj o tých, ktorí svoju kurdskú národnosť nijako nezdôrazňovali. V nemeckom metre môžete v týchto dňoch bežne stretnúť aj štvorročné deti s vlajkou a portrétom Öcalana či transparentom požadujúcim jeho oslobodenie.

Pštrosia politika sa Nemecku vrátila dvojnásobne. Zatknutie Öcalana ešte viac zemocionalizovalo politickú debatu o dvojitom občianstve, ktorá aj bez problémov medzi Kurdmi a Turkami rozdeľuje spoločnosť. Olej do ohňa prilieva opozičná CDU-CSU, ktorá s istým zadosťučinením pripomína slová šéfa CSU Edmunda Stoibera, ktorý v januári použil ako argument proti dvojitému občianstvu porovnanie PKK s Nemeckou organizáciou RAS roky terorizujúcu spoločnosť. Porovnanie, za ktoré sa na Stoibera zniesla oprávnená kritika tlače, sa teraz ocitá v inom svetle, ale znovu len vyvoláva ďalšie emócie. Vyhlásenie opozície, že kým teraz možno Kurdov vyhostiť, ale s nemeckým pasom už nie, sú jednostranné. Pokrivkáva nielen v tom, že vyhostiť Kurda, ktorý medzitým získal v Nemecku azyl, do Turecka, odporuje Európskej konvencii na ochranu ľudských práv, ale aj v tom smere, že by nemecký pas mohol získať prívrženec PKK. Podľa nemeckého zákona totiž nemôže pas dostať páchateľ trestného činu, a teda ani člen zakázanej PKK.

Öcalan je napriek svojej čiernej minulosti stelesnením neriešenej kurdskej otázky, pred ktorou sa desaťročia zatvárali oči. Turecko bude chcieť problém Kurdov riešiť tak ako doteraz - bude popierať jeho existenciu a odsúdenie Öcalana na smrť bude považovať za odstránenie jeho najviditeľnejšieho prejavu. EÚ by naopak mala využiť šancu a zachrániť si svoju reputáciu. Má proti Turecku isté páky, a to v súvislosti s ambíciami Turecka stať sa členom EÚ. Pri pohľade na demonštrácie na svojom území má Nemecko ako súčasný predseda EÚ dostatočné dôvody na to, aby sa ignorovaná kurdská otázka vytiahla na medzinárodnú politickú scénu. MIRIAM MRÍZOVÁ, Bonn