ská generalita a najbližší príbuzní kozmonautov Viktora Afanasieva, Jeana-Pierra Haignerého a Ivana Bellu. Po deviatej, pár sekúnd do štartu, oči divákov preskakujú z rakety na monitory s priamym vysielaním z jej vnútra. Ivan Bella pripútaný k tesnej sedačke poslednýkrát pred štartom zodvihne ruku k darčeku od syna - plyšovému psíkovi, ktorý visí priamo pred ním, a rozhojdá ho. Posledný pozdrav.

Päť, štyri, tri dva, jeden... Spod 52-metrovej rakety vyšľahli plamene. Raketa sa pomaly začala dvíhať, rachot a praskot motorov bolo cítiť až vo vnútri tela, okná na bufete vedľa tribún rinčali. Na tvárach kozmonautov bolo vidieť obrovské preťaženie, po desiatich sekundách však technici prepli monitory na záznam spred štartu. Oceľový kolos akoby zo začiatku vo vzduchu mierne stál a odrazu ho vymrštilo za nepredstaviteľného hluku motorov do vesmíru. "Šesťdesiat sekúnd po štarte, všetky technické parametre sú v normále," zazneli reproduktory prvýkrát od vystrelenia rakety. To už bolo na oblohe vidno iba plamene motorov. Keď v rozhlase zaznelo "520 sekúnd po štarte, všetko je v norme, riadenie letu prebrala centrála v Hviezdnom mestečku", ozval sa na tribúnach potlesk. Na oblohe ostal iba dym. Po 526 sekundách letu sa vesmírna loď dostala na obežnú dráhu a Slovensko sa stalo dvadsiatou prvou krajinou, ktorá má svojho kozmonauta - Ivana Bellu, pilota vojenskej stíhačky v Malackách, rodáka z Brezna. Dve hodiny po štarte sa kozmonauti prezliekli zo skafandrov do ľahkých kombinéz. Keď sa raketa dostane na obežnú dráhu, prestane pôsobiť preťaženie a všetko sa začne vznášať. Zrazu nastane veľké ticho a pre kozmonauta nastáva najkrajší pocit. Dostali sa presne tam, kde boli vypočítané parametre, a pravdepodobne nebudú musieť robiť motorické manévre, skonštatoval tesne po tom, ako sa dostali na obežnú dráhu, tretí z výberu slovenských kozmonautov Miroslav Grošaft. "Držím mu palce. Keď som videl, ako manželke a príbuzným po štarte vybehli slzy, tiež ma to dojalo." M. Grošaft bol síce najmladším, ale jedným z horúcich kandidátov na let do vesmíru. Nakoniec mu ostalo len tretie miesto. Na otázku, či si myslí, že sa raz dostane do vesmíru, smutne odpovedal: "Už nie. Už si to nemyslím, bola to len utópia."

Pár hodín pred štartom išla celá posádka - Viktor Afanasiev (veliteľ), Jean-Pierre Haigneré (palubný inžinier) a Ivan Bella - na výplach vnútorností. Generál Štefan Gombík vysvetlil, že zhruba v ôsmej hodine bezváhového stavu dochádza u všetkých kozmonautov k obrovským problémom bez ohľadu na to, koľkýkrát idú do vesmíru. "Organizmus si musí zvyknúť na bezváhový stav a to trvá minimálne 24 hodín," povedal. Preto musia letieť na obežnej dráhe takmer dva dni, aby sa ich stav stabilizoval. Niekedy trvajú zlé pocity aj dva dni. Na zemi pôsobí na človeka zemská príťažlivosť, priťahuje celé telo aj všetky vnútornosti. Hore však žiadna príťažlivosť nie je, človek nevie, či je hore, alebo dole, stále má predstavu, že je na kolotoči. Pred niekoľkými rokmi už po treťom oblete okolo Zeme prestupovali na orbitálnu stanicu, kde potom vznikali obrovské problémy. "Keď letel do vesmíru Vladimír Remek, v 12. hodine letu ho dávali v priamom prenose a práve vtedy mal problémy. Každú chvíľu bolo počuť, ako mu je. On za to naozaj nemohol, tie problémy má úplne každý," povedal Š. Gombík. Definitívne rozhodnutie, ktorá posádka poletí, padlo deň pred štartom - v piatok o 10.05. Hoci bolo už od 3. augusta minulého roka na 95 percent isté, ktorá posádka je prvá a ktorá záložná, mohlo sa to zmeniť v prípade zranenia alebo choroby niektorého z kozmonautov prvej posádky. Pred rozhodnutím bolo evidentné veľké napätie najmä na francúzskej náhradníčke Claudie André-Deshaysovej. Na tlačovke pár dní pred štartom plakala. Veliteľ záložnej posádky Salijan Šaripov, ako aj náhradník nášho kozmonauta Michal Fulier prežívali rozhodnutie pomerne pokojne. V prípade francúzskej kozmonautky však išlo aj o rodinnú prestíž. C. André-Deshaysová je totiž životnou partnerkou kozmonauta Jeana-Pierra Haignerého a majú spolu aj malé dieťa.

"Všetci traja sme vojenskí piloti, sme naladení na jednej vlne. Nemáme sa čoho obávať, ubezpečili nás, že technika je vo veľmi dobrom stave. Absolvovali sme dobrú prípravu, sme pripravení teoreticky aj prakticky. Čo ma čaká, viem iba z rozprávania ľudí, ktorí vo vesmíre boli. Tvrdia, že je to veľkolepý pocit, a chcem vyjadriť nádej, že let bude úspešný," povedal Ivan Bella na poslednej tlačovke pred štartom, pri ktorej boli zástupcovia médií aj príbuzní oddelení od kozmonautov sklom, aby sa na posádku pred odletom nepreniesol nejaký vírus. Išlo však iba o pekne zahraté divadielko, pretože vzápätí sa stretol Ivan Bella s ministrom obrany Pavlom Kanisom, so svojimi deťmi, ktoré ho vybozkávali, s manželkou a dostal sa k nemu aj Miroslav Grošaft. Doniesol mu ukázať vodku Ivan vyrobenú v Trenčíne, ktorú po návrate domov spoločne otvoria. Miro Grošaft prehováral Ivana Bellu, aby mu požičal skafander, že poletí on. "Ani za nič," odvetil s úsmevom Bella. "Má v sebe dobrý adrenalín, vyzeral nažhavený," hodnotil po stretnutí Grošaft, pilot stíhačky Mig 29. Nakoniec dal Bellovi pár poštových obálok na opečiatkovanie služobnou pečiatkou z Miru. Bellova športová postava pri pohľade spoza skla kontrastovala s výzorom dvoch ďalších kozmonautov. "Je športový typ. Má rád riskantné športy, kedysi aj skákal na lyžiach," povedala jeho sestra Erika, ktorá brata hodnotí ako "srandistu" a človeka do každého počasia. Jeho syn Ivan sa veľmi bál ísť na Bajkonur, nechcel zo začiatku otca ani pustiť. "Nechcel vôbec dopustiť, aby otec letel. Stále hovoril, že sa bojí," hovorila Erika. Dcéra Zuzka bola trochu smelšia. Sestra aj s bratom Jánom videli Ivana Bellu naposledy vo februári minulého roka, keď bol otcovi blahoželať k šesťdesiatke. "Vidno mu na tvári, že je strhaný, dosť pochudol," hodnotil v sobotu brat. Ivan Bella telefonoval rodičom týždeň pred štartom. Mama plakala. "Len zbadá v televízii, že ukazujú Ivana, a už plače, bojí sa o neho. Keď bude doma, bude šťastná," prezradila Erika. Keď sa Ivan prihlásil medzi kandidátov na kozmonauta, sestra sa hnevala, že mu nestačia stíhačky. Dnes je rada, že Ivan je prvým Slovákom v kozme. "Som strašne rada, fandím mu, určite bude v poriadku. Vôbec sa nebojím, lebo viem, že ani on sa nebojí, som pokojná," povedala dojatá manželka Judita Bellová. Nie je vylúčené, že ide o posledný let na 13-ročnú orbitálnu stanicu Mir, pretože napriek prvým optimistickým výhľadom na financovanie Miru zahraničnými investormi sa tieto plány pomaly rozpadávajú. Mir pravdepodobne ešte tento rok zhodia do oceánu.

RICHARD FILIPKO