"Ako viete, Abdullah Öcalan, vodca PKK, je terorista. Öcalan nie je reprezentantom kurdskej populácie. My sa snažíme v prvom rade oddeliť otázky ľudských práv a problém ľudí juhovýchodného Turecka. To sú dve odlišné otázky."
Akú úlohu zohralo podľa vás v celej záležitosti Grécko?
"Vždy sme hovorili našim gréckym susedom, aby neposkytovali pomoc a nepodporovali teroristov. Oni vždy niečo podobné popierali. Ale to, čo máme teraz v našich rukách, dokazuje, že Gréci vždy podporovali teroristov logisticky i politicky. Toto je jasné porušenie medzinárodných práv, ktoré zakazajú podporu terorizmu… Oni už od začiatku uplatňujú politiku, na základe ktorej je nepriteľ môjho nepriateľa mojím priateľom."
Ako si však vysvetľujete fakt, že Öcalan sa na ceste do Nairobi síce zastavil na gréckom ostrove Korfu, bol mu však odmietnutý politický azyl?
"V Grécku existujú rôzne skupiny, ktoré zaujímajú ku kauze odlišné stanoviská, a tieto rozdielne názory existujú aj v rámci vládnej strany PASOK. On pristál na Korfu, bol tam istý čas, zo zrejmých dôvodov mu nechceli dať politický azyl, ale poskytli mu ochranu, vzali ho do Kene, bol hosťom v rezidencii veľvyslanca a dali mu cypersko-grécky diplomatický pas."
Grécko sa však odvoláva na to, že konalo v záujme ochrany ľudských práv…
"Jediná krajina na svete, ktorá nemá čo dávať iným lekcie z dodržiavania ľudských práv, je Grécko, ktoré samo porušuje základné ľudské práva tureckomoslimskej menšiny v západnom Trácku, má veľmi tvrdú asimilačnú politiku a väzní predstaviteľov tureckomoslimskej menšiny, ničí mešity a všetky kultúrne stopy tureckej menšiny. To všetko je aj v správach Helsinského výboru."
Aké je teda postavenie Kurdov v Turecku?
"Situácia okolo teroristu Abdullaha Öcalana a problémy juhovýchodnej časti Turecka sú dve úplne odlišné záležitosti. V princípe máme problémy v tejto časti krajiny, v ktorej žije veľa Turkov kurdského pôvodu, ale neexistuje tu vôbec žiadna diskriminácia tejto skupiny. V minulosti sme mali premiérov, prezidentov, ministrov zahraničných vecí, predsedov parlamentu, ktorí mali kurdský pôvod. Takmer jedna tretina poslancov nášho parlamentu má kurdské korene. Z právneho hľadiska teda neexistuje žiadna diskriminácia žiadnej skupiny v našej spoločnosti. V Anatólii žije aj mnoho ďalších etník, ale všetci majú turecké štátne občianstvo a tešia sa zo všetkých možností, ktoré im táto skutočnosť ponúka - sú pretavení do jediného celku."
Aj Slovensko je mnohoetnickou spoločnosťou a naše noviny vždy zastávali právo každého etnika na používanie jazyka, na vzdelanie v rodnej reči…
"Ale my v Turecku máme na základe medzinárodnej mierovej dohody z Lausanne (v roku 1923 položila základy moderného tureckého štátu - pozn. aut.) iba tri menšiny, to znamená grécku, arménsku a židovskú. Okrem nich máme veľa etnických skupín a Kurdom je povolené hovoriť svojím vlastným jazykom - v tom im nikto nebráni. Ale skutočné jadro problému je ekonomickej povahy. Pýtate sa, prečo hľadajú azyl v európskych krajinách? Z ekonomických, nie z politických dôvodov. Je veľký rodziel v sociálnom a ekonomickom rozvoji medzi západnou a východnou časťou Turecka. Turecká vláda chce vykoreniť príčiny podobných problémov investíciami v regióne, ale aby sme to mohli spraviť, potrebujeme najprv eliminovať terorizmus. Öcalan je vrahom 30-tisíc nevinných ľudí. Boj proti teroristom stál Turecko od roku 1984 už 65 miliárd dolárov. Ak by sme tieto peniaze boli použili na investície do tohto regiónu, nikdy by sme takéto problémy nemali."
Povolí Turecko, aby sa na procese zúčastnili medzinárodní pozorovatelia?
"Proces bude otvorený. Öcalan bude mať spravodlivý proces, bude mať nárok na obhajcov, pretože Turecko je právnym štátom. Bude to spravodlivý proces. Máme tisícky strán obžalobných spisov. Samozrejme, nebudeme tolerovať prítomnosť žiadnych provokatérov. Ak niekto príde s cieľom robiť propagandu, bude mať snahu proces ovplyvniť, to, samozrejme, nepovolíme."
Taliani však v minulosti nechceli Öcalana vydať kvôli trestu smrti, ktorý by mu v Turecku mohol hroziť?
"Na základe európskej konvencie sme ich požiadali o vydanie. A čo je, samozrejme, smiešne v súvislosti s nemeckou situáciou, oni síce zakázali PKK a majú na Öcalana zatykač, ale nepožiadali o jeho vydanie. Ak máte právny štát a máte zatykač… právo predsa musí stáť nad všetkým."
Čo však samotný trest smrti? Hrozí Öcalanovi niečo podobné?
"Okolo neho je v Turecku veľká diskusia. Turecko však už od roku 1984 trest smrti neuplatnilo. Sú skupiny, ktoré sa snažia presadzovať jeho úplné zrušenie, iné tvrdia, že by to bolo priskoro. Sám premiér Ecevit je jedným zo zástancov jeho zrušenia. Turecké súdy sú však nezávislé a rozhodnutie bude závisieť len od tribunálu, pred ktorým sa bude Öcalan zodpovedať. Ja verdikt nedokážem predpovedať."
Európa a USA zaujímajú v mnohých otázkach k Turecku odlišný postoj. Nepoznačí proces s Öcalanom snahy Turecka o integráciu do EÚ?
"A prečo? Zatkli sme teroristu a ideme ho postaviť pred slobodný demokratický súd… Je na tom azda niečo nedemokratické?"
Zatknutie mnohým pripomína únos nacistického vraha Eichmanna izraelským Mossadom z Argentíny…
"Náš premiér povedal jasne, že neoznámi detaily celej akcie, pretože pre niektoré krajiny by mohli mať negatívne dôsledky. Ja detaily nepoznám. Samozrejme, sú okolo toho špekulácie… Čo je pre nás dôležité v tejto chvíli: my sme zadržali nebezpečného teroristu."
V stredu podnikli turecké jednotky vojenský výpad do severného Iraku. Čo tým sledovali?
"Vždy sme hovorili, že nebudeme tolerovať záškodnícke základne PKK v severnom Iraku v blízkosti tureckých hraníc. Tento zásah nebol jediný, bol však jednorazový a turecké jednotky sa okamžite stiahli. Po vojne v zálive nastalo v tomto regióne isté mocenské vákuum. Turecko však vždy tvrdilo, že mu záleží na udržaní teritoriálnej integrity Iraku. V opačnom prípade by to viedlo k dedstabilizácii celého regiónu. Ak to bude potrebné, podnikneme podobné akcie aj v budúcnosti."
JURAJ KITTLER
