Rodák z malého fínskeho mestečka Haapasarvi (12. 9. 1969, 183 cm/74 kg) má už zlato z MS 97 v Trondheime na 50 km klasicky, vlani triumfoval na zimnej olympiáde v Nagane na 30 km klasicky a teraz pridal prvenstvo na 30 voľne. V cieľovej rovinke už držal nad hlavou fínsku vlajku, po pretekoch dvíhal na ruky trojročného syna Benjamina.
Do vašej zbierky teda pribudlo zlato aj v pretekoch voľnou technikou.
"Keď je forma, nie je až také dôležité, akým štýlom sa beží."
Pred piatimi dňami ste v Seefelde vyhrali preteky Svetového pohára na 10 km voľne, ale povrávalo sa, že so štartom v úvodnej disciplíne MS ste váhali.
"Áno. Zvažoval som, v ktorých disciplínach nastúpiť. Rozhodol som sa až vo štvrtok ráno - a urobil som dobre. Aby ste rozumeli: príprava na MS nebola ideálna. V decembri som mal zdravotné problémy, dostal som infekciu, bolela ma hlava, bral som lieky. Nemohol som poriadne trénovať. Až v novom roku som mohol naplno zaberať, no nebol som si načistom, či to bude na šampionáte stačiť. Priznám sa, po týchto štrapáciách je pre mňa víťazstvo v Ramsau veľkým prekvapením."
Kde ste uverili, že zlato je vaše?
"Po prvých dvoch okruhoch boli rozdiely na čele nepatrné, ale v posledných desiatich kilometroch som zvýšil náskok. Dva kilometre pred cieľom mi bolo jasné, že ak neurobím chybu, budem najrýchlejší."
Bude sa večer oslavovať titul?
"Samozrejme! Veď majstrom sveta sa človek nestane každý deň."
ONDREJ GAJDOŠ, Ramsau
