Slovensku, nezabrala. Po strate vládnej moci a zrejme aj finančných tokov zmenili svoju taktiku politického boja o moc. Boja, v ktorom sa nerozpakujú porušovať ani tie najelementárnejšie etické normy - úctu k starobe. Sfanatizovať starčekov a starenky a nahovoriť ich na protestné protivládne zhromaždenia pred Úradom vlády SR radikálni nacionalisti ešte stále považujú za proslovenský hrdinský čin, zasluhujúci minimálnu pozornosť v podobe matičného vyznamenania. Najhorší je deprimujúci smutno-bôľny pohľad na protestujúcich jedincov, ktorí sa verejnosti prezentujú svojou stareckou senilitou. Ani prejav naivnej agresivity, s ktorou sa snažia zastrašiť politických protivníkov, im na vážnosti nepridáva. Nechápu ani to, že transparent so sloganom Cudzie nechceme, svoje si nedáme už dávno stratil na svojej aktuálnosti, pretože to "svoje" je dávno rozkradnuté sympatizantmi bývalej vládnej moci. Táto neradostná etapa protivládnych protesov bude budúcimi generáciami hodnotená ako doba smutného svedectva politickej intolerancie. Najmä ak HZDS ako najsilnejší opozičný subjekt v parlamente má teraz historickú príležitosť naprávať svoje politické a vládne chyby konštruktívnou a záslužnou zákonodarnou prácou v NR SR.

JÁN LOUČIČAN, Bratislava