Nepoviem nič nové, ak zacitujem výrok expremiéra a vodcu HZDS spred štyroch rokov, že on vytvorí vrstvu bohatých. Tým vlastne potvrdil, že prostriedky FNM dáva k dispozícii tým, ktorí sa zaslúžili o jeho stranícku priazeň. Na základe vlastných pravidiel sa tak výnosné podniky vlastne nepredávali, ale prideľovali vopred určeným budúcim majiteľom, samozrejme, s dodržaním prísnej anonymity. Nie pre zamlčanie disponujúceho majiteľa pred verejnosťou, ale najmä pre zastretie skutočnosti, za akých výhodných podmienok k majetku prišli. A to sú tie dôsledky vyrabovaného Fondu národného majetku na úkor občanov vlastniacich dlhopisy FNM. Je neuveriteľné, ak radový pracovník vytvárajúci hodnoty podniku nepozná jeho pravého majiteľa. Nečudo, že taký veľkopodnikateľ svetového mena, ako je Tomáš Baťa, sa na náš systém podnikania pozerá s úškrnom a hodnotí ho ako čosi absurdné, nezdravé. Nehovoriac o extrémnych podnikateľských zámeroch, s ktorými sa náš grandiózny veľkopodnikateľ zaoberá, čo nemá nič spoločné s nosným výrobným programom. A keď sa pod krídla takéhoto privatizátora dostane v mnohých prípadoch desať až pätnásť rôznych podnikov, inštitúcií či organizácií a nezdravo sa prepojí so sieťou spoluúčastníkov, často vydieračov, obyčajne neblaho končí stratou slávy či fyzickým odchodom zo života. Vždy platilo, aby sa šuster držal svojho kopyta. Na tom profitoval aj Tomáš Baťa. Staval továrne na zelenej lúke a jeho krédom bolo zamestnať ľudí a postarať sa o ich bývanie, odborné vzdelanie a všetko, čo patrí k dôstojnému životu občana. Nezaškodilo by ponaučenie pre našich veľkopodnikateľov, aby robili iba to a podnikali v tom, čomu rozumejú. Mali by podnikať účelovo a bez zbytočnej expanzie do rôznorodých činností, pretože tá je škodlivá a nebezpečná. Kto chce rýchlo zbohatnúť, nemá šancu pred tými, ktorých tým ochudobnil. Hovorí sa, že lakomý človek bažiaci po bohatstve sa buď nenaje, alebo zadusí.

MICHAL VÁCLAV, Rakúsy