Z histórie vieme, že fašiangy boli sviatkom staroslovanských roľníkov spojeným s vítaním jari. Bola to radosť z návratu slnka, čo sa prejavilo v spoločenej zábave a hrách. Od konca 19. storočia sa konajú fašiangové plesy od Nového roku až po Popolcovú stredu, ktorá sa začína 6 týždňov pred veľkonočným pôstom. V druhej polovici minulého storočia sa plesy stali záležitosťou širokej verejnosti. Organizátori však mali možnosť ovplyvniť ich charakter a tým aj zloženie účastníkov. Vieme, že bály boli maškarné aj reprezentačné, ktoré boli určené pre najširšiu verejnosť alebo pre úzku vybranú skupinu ľudí. Vynikali najmä plesy. V roku 1924 sa prvý raz uskutočnili detské maškarné plesy, ktoré získali tradíciu aj u nás. Na mnohých MŠ a ZŠ robia detské maškarné plesy. Fašiangové slávnosti v minulosti boli spestrené mágiou, zaklínaním, čarovaním. Magické obrady sa konali v rodinách, stodolách, na poliach i na cintorínoch. Mali zabezpečiť bohatú úrodu na poli, veľa medu a medoviny a zdravie pre potomstvo. Po dňoch radosti a hojnosti nastali potom dni skromnosti. Počas fašiangov sa skonzumovalo všetko, čo si stačili pripraviť na privítanie slnka. Keďže žili v časoch, keď si nedokázali zabezpečiť potravu na celý rok, po fašiangoch boli nútení obmedzovať konzum niektorých potravín. Toto obmedzovanie sa stalo zvykom a tento čas nazývame pôstom. Neskôr kresťanstvo prevzalo pôst do svojej cirkevnej náuky. V čase pôstu sa nekonali fašiangové veselice, zábavy ani plesy. Chodilo sa na bohoslužby a spovede.

ZOLTÁN BENKO,

Vranov nad Topľou