Obraz zdravotníctva po 100 dňoch novej vlády je obrazom biedy a utrpenia

Obdobie 100 dní fungovania vlády M. Dzurindu poskytlo odbornej i laickej verejnosti na Slovensku viacero dôvodov na zamyslenie. V minulosti opozícia, v súčasnosti vládna koalícia oprávnene kritizovala Mečiarovu vládu pre nedostatok systémovosti a koncepci

e v práci ministerstva zdravotníctva. Transformácia a privatizácia v zdravotníctve boli vykonávané iba sporadicky a nebola vypracovaná žiadna koncepcia pre perspektívny rozvoj. Obraz zdravotníctva po 100 dňoch novej vlády je však obrazom biedy a utrpenia. Programové vyhlásenie vlády predpokladalo do 100 dní vypracovať tzv. čiernu knihu, ktorá by zmapovala súčasný stav rezortu, ako aj najzávažnejšie chyby z minulosti. Predstavitelia vládnej koalície počas minulých štyroch rokov mali dostatok času na vypracovanie koncepcie ozdravenia zdravotníctva, ako i na teoretické premyslenie postupných krokov vedúcich k ich realizácii. Tento súbor opatrení mal vychádzať z dostupných finančných zdrojov a príslušných administratívnych opatrení, ktoré by novú koncepciu začali presadzovať zo strategického i taktického hľadiska. V krátkodobom rozmere za 4 až 5 rokov by malo byť zdravotníctvo oddlžené a zdravotnícke zariadenia by mali mať jasné postavenie v spoločnosti. To znamená, že by došlo k úplnému rozčleneniu na štátny a súkromný sektor. Legislatívnymi úpravami by sa zabezpečili zákonné normy pre tento stav. Dlhodobé hľadisko by načrtlo predstavy súčasných vedúcich funkcionárov ministerstva zdravotníctva o ďalšej predstave rezortu. S prihliadnutím na závažnosť tejto problematiky by obdobie konsolidácie bolo dostatočným časovým úsekom na prediskutovanie tejto perspektívy s odbornou verejnosťou a zakomponovanie pripomienok odborníkov do koncepcie. To, čo vidíme v súčasnosti, však naznačuje, že reči o pripravenosti súčasných predstaviteľov rezortu vyriešiť zložitú situáciu v zdravotníctve sú naozaj iba reči. Súčasné vedenie rezortu nedokáže zabezpečiť chod zdravotníctva a nie je pripravené na realizáciu akútnych problémov. Chrípková epidémia je toho nezvratným dôkazom. Všetci vieme, že minimálne raz ročne sa objaví. Preto, aj napriek ťažkej situácii v rezorte, malo jeho vedenie s týmto rátať a malo sa na to dostatočne pripraviť. Z masmédií sa dozvedáme, že bolo vyčlenených 100 mil. na zabezpečenie liekov a bola vyzvaná jedna poisťovňa na vyčlenenie finančných prostriedkov z rezervného fondu na pokrytie nákladov spojených s epidémiou. Verejnosti sa uvedených 100 mil. korún môže zdať priemeraná suma. Uvediem však jedno číslo, ktoré ozrejmí situáciu. Za dva dni boli len v košickej pohotovostnej lekárni vydané lieky v hodnote 1,5 mil. korún. Službukonajúci lekári na pohotovosti nemohli pacientom predpisovať potrebné lieky, pretože ich jednoducho nebolo. A taktýchto miest je na Slovensku iste viac. Na ministerstve zdravotníctva je zamestnaných viacero vysokých funkcionárov, poberajúcich veľmi slušné platy. Teda mali by denne prezentovať verejnosti všetky opatrenia, ktoré ministerstvo podniká na zvládnutie chrípkovej epidémie. Zatiaľ však všetci svorne mlčia. Pravdepodobne sú zaneprázdnení vypracovávaním koncepcie rozvoja zdravotníctva na tretie tisícročie.