lo. V tamojších starých nevyužívaných banských chodbách totiž už vyše roka prebiehajú pokusy s jej pestovaním. Je známe, že v tejto bani sa dobre darí hlive ustricovitej, ktorej tu ročne dopestujú okolo päť ton. Huba šii-take, po slovensky húževnatec jedlý, je jednou z mála druhov vyšších húb, ktoré sa dajú pestovať plantážovým spôsobom. Vo voľnej prírode rastie v miernom a subtropickom pásme. Japonci a Číňania ju údajne dorábali už pred naším letopočtom na zvláštnom dreve - šii. Otec myšlienky pestovania húb v Bani Nováky, vedúci 8. ťažobného úseku Igor Čurila, napriek prvým úrodám šii-take nie je naladený príliš optimisticky. Nestačí vraj iba vytvoriť vhodné klimatické podmienky, čo v banských podmienkach nie je až také ťažké. Technológia pestovania šii-take totiž nikde nie je podrobne zverejnená - jednotliví pestovatelia si svoje tajomstvo úzkostlivo chránia. Baníci sa preto učia na vlastných chybách. Najskôr skúšali dopestovať hubu na bukovom alebo dubovom dreve. Drevo zo slovenských hôr je však, ako povedal I. Čurila, choré, napadnuté plesňami, a tým sa v bani darilo lepšie ako násade šii-take. Preto pred niekoľkými mesiacmi vyskúšali obilnú slamu, na ktorej pestujú aj hlivu ustricovitú. Teraz slamu obohacujú o podporné prvky, aby našli najvhodnejšiu agrotechnológiu. Až potom sa budú môcť pustiť do hromadného pestovania a dodávať hubu aj na voľný trh. Doteraz sa im jej totiž urodilo iba niekoľko desiatok kilogramov. Vo svete považujú šii-take za perlu medzi priemyselne pestovanými hubami. Potvrdili sa stáročné skúsenosti starých Japoncov a Číňanov, že má priaznivé účinky na ľudský organizmus - obsahuje veľké množstvo proteínov, vitamínov a minerálov a glukán, najčistejšie prírodné liečivo aktivujúce imunitný systém človeka. Japonci húževnatca nazývajú elixírom života a používajú na liečenie mnohých chorôb vrátane zhubných nádorov. V Japonsku ho ročne dopestujú niekoľko desiatok tisíc ton.