Abdullah Öcalan, spútaný na sedadle malého súkromného lietadla, sa netvári veľmi prívetivo, keď mu muž sediaci vedľa neho odrazu povie: "Abdullah Öcalan, vitaj doma! Odteraz si naším hosťom." Aj napriek trápnej situácii však zatknutý vodca kurdských povstalcov, ktorému len pred chvíľou sňali z tváre kuklu, dokáže zachovať figúru. "Ďakujem, naozaj mám rád turecký národ..." odpovedá Öcalan, ktorý pomaly precitá zo zlého sna do ešte krutejšej reality.
Rozhovor sa ďalej nesie v celkom priateľskom tóne. Turecká strana má eminentný záujem na tom, aby všetko prebehlo čo najdôstojnejšie, aby diváci na celom svete - pretože dokument zo zatknutia Öcalana bude zvečnený aj na filmovom zázname - mali možnosť vidieť, že celá akcia prebehla v duchu fair play. Celú scénu dramaticky podfarbuje hučanie motorov lietadla. "Úprimne, budem sa snažiť spraviť všetko pre to, aby som vám vyšiel v ústrety," hovorí spútaný Apo, ktorému je na rozdiel od predchádzajúcich fotografií vidieť v čiernych vlasoch presvitať začínajúce sa šediny. "Najviac nám vyjdeš v ústrety, ak zodpovieš všetky otázky, ktoré ti položíme," hovorí neznámy hlas. Apo sa nespokojne pomrví a na jeho tvári sa objaví náznak bolesti: "Máš žalúdočné problémy, páli ťa záha?" pýta sa opäť neznámy hlas. "Áno," znie Öcalanova odpoveď. "Dáme ti niečo proti tomu, ale neskôr... Teraz si sprav pohodlie..." znie spokojná odpoveď.
Nasleduje prestrih a na televíznych záberoch je vidieť Öcalana opäť spútaného s kuklou na hlave, ako ho odvádzajú nevedno kam. Turecký premiér Ecevit neskôr povedal, že najhľadanejší muž krajiny je uväznený na ostrove Imrali v Marmarskom mori. Ostrov má rozlohu iba niekoľko desiatok kilometrov štvorcových a okrem niekoľkých rybárskych dedín je na ňom aj väzenie s miernym režimom. Imrali je však známy aj tým, že v roku 1961 bol na ňom popravený premiér Adnan Menderes, ktorý sa stal obeťou vojenského prevratu. (REUTERS, jk)
