RUDOLF BALÁŽ, predseda Konferencie biskupov Slovenska: "Nie som v tomto asi typický človek, ja sa cítim vždy slobodný. Možno aj za cenu najväčšieho risku, veď som často chodieval z budovy biskupského úradu do budovy pri katedrále večer o 23. hodine a nikdy som nepocítil strach či obavu. Hoci verím tomu, čo všetko robila SIS vrátane sledovania mojej osoby. Jednoducho som sa tým nezaoberal. Aj sa sám čudujem, že som taký bol."
ANNA REMIÁŠOVÁ, matka zavraždeného R. Remiáša: "Bola som sledovaná, bolo to aj vlani v máji-júni. Chodili za mnou aj na cintorín. Sledovali dokonca aj osobu, s ktorou som bola v priamom kontakte. Na cintoríne sa ma chalan a dievča snažili dostať do hotela s tvrdením, že majú pre mňa informácie. Snažili sa ma nejakým spôsobom zdiskreditovať."
PETER NEMEČEK, predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače: "Intuitívne som to pociťoval, ale vždy som to bral neutrálne, zámerne som tomu nevenoval pozornosť. Strach som nemal, pretože som nerobil nič, za čo by ma mohli sledovať. Združenie bolo v záujme pozornosti po akcii bielych stránok koncom roku 1997."
JOZEF TUCHYŇA, poslanec NR SR: "Osobne som to pociťoval a dokonca aj moja rodina spoznala, že nás sledujú. Brali sme to ako fakt a podľa toho sme sa riadili. Bol som za dávnych čias sledovaný Vojenskou kontrarozviedkou. Jednoducho viem, ako sa mám v týchto situáciách správať. Musím hovoriť len veci medzi štyrmi očami a do telefónu nič."
MILAN KŇAŽKO, minister kultúry: "Ja som sa necítil sledovaný. Ja som bol odpočúvaný, sledovaný a zaznamenal som niektoré očividné provokácie."
ROBERT KRAJŇÁK, jeden z iniciátorov petičnej akcie za vyhlásenie referenda na odvolanie V. Mečiara: O svojom sledovaní sa dozvedel približne päť mesiacov po zverejnení petičnej akcie. R. Krajňák potvrdil, že sledovanie vnímal v určitých časových intervaloch, keď si vo svojej blízkosti častejšie všimol "isté autá". Ani tieto, ani ďalšie okolnosti, ktoré zasiahli do jeho súkromného života i do podnikateľských aktivít, ho však neodradili, lebo ako zdôraznil, "narodil som sa v totalite, ale nechcem v nej zomrieť". Do petičnej akcie (november 1995) investoval niekoľko stotisíc korún. (bar, klo, dam, TASR)
