V správe V. Mitra o činnosti SIS sa v súvislosti s prípravou diskreditačnej kampane proti bývalému prezidentovi M. Kováčovi spomína zámer Lexovho vedenia tajnej služby využívať proti hlave štátu niektoré prachom zapadnuté kauzy. Patria medzi ne aféry Scarabeus, Paničov list a Orme. Všetky spomínané kauzy vznikli pred tým, ako sa I. Lexa stal riaditeľom SIS. Napriek tomu ich SIS využila na škandalizovanie M. Kováča. Nie je vylúčené, že za vznikom niektorých afér boli osoby pôsobiace v okolí V. Mečiara, ktoré sa neskôr stali riadiacimi funkcionármi SIS. Najmä rukopis Paničovho listu nasvedčuje tomu, že za ním stojí niekdajší neoficiálny bezpečnostný poradca a neskorší námestník Lexovej SIS Jaroslav S.
KAUZA SCARABEUS
Názov kauzy Scarabeus je odvodený od mena spravodajského zväzku, ktorý založila komunistická ŠtB na dokumentovanie činnosti exponentov reformistického Klubu leninskej Iskry. Sám exprezident M. Kováč s týmto klubom, na ktorého pôde sa pod rúškom štúdia Gorbačovovej perestrojky na Slovensku nekonformne diskutovalo o politickej situácii v bývalom socialistickom Československu a sovietskom bloku, nemal nič spoločné. Jeho členmi však boli napríklad exminister zahraničných vecí druhej Mečiarovej vlády a jeho nástupca v úrade premiéra J. Moravčík, ako aj niekdajší riaditeľ rozviedky SIS I. Cibula. Počas tretej Mečiarovej vlády dochádzalo k častým útokom na prezidenta Kováča, ktorému propagandisti HZDS vyčítali, že jeho politickým protežantom sa stala "leninská iskrička" J. Moravčík. V súvislosti s Cibulom vtedajšia propaganda šírila nepotvrdené správy, že vo funkcii riaditeľa rozviedky sa angažoval v odstránení druhej Mečiarovej vlády, pre potreby hlavy štátu zadovažoval informácie z prostredia V. Mečiara a vedenia HZDS.
KAUZA PANIČOV LIST
Údajný list expremiéra Zväzovej republiky Juhoslávia M. Paniča zverejnil Úrad vlády 25. 1. 1994 v čase, keď bol prezident Kováč na zahraničnej ceste v Poľsku. V liste Panič, podpísaný ako expremiér, s poďakovaním odmietol ponuku premiéra Mečiara na realizáciu obchodu so slovenskými zbraňami a výbušninami. V liste je aj odmietnutie ponúknutej provízie za realizáciu obchodnej transakcie. List datovaný 11. 11. 1993 bol odoslaný z Prahy, adresovaný prezidentovi Kováčovi a jeho obsah bol určený premiérovi Mečiarovi. Prezidentova kancelária, ktorá ho dostala 12. 1. 1994, ho poslala na úrad vlády. Pán premiér V. Mečiar list označil za podvrh a provokáciu proti svojej osobe a Slovensku. Úrad vlády označil skutočnosť, že prezidentova kancelária mu zaslala Paničov list s odstupom štyroch dní, za "poľutovaniahodnú". Všetky zainteresované strany sa zhodli, že ide o podvrh. Minimálne preto, lebo M. Panič bol juhoslovanským premiérom iba do 29. decembra 1992. Sporná však bola interpretácia motívov vzniku tohto podvrhu. Bývalý minister zahraničných vecí M. Kňažko v tejto súvislosti zverejnil informáciu, že I. Lexa v roku 1992, v tom čase vedúci Úradu vlády, vycestoval na pokyn V. Mečiara do Juhoslávie a o výsledkoch svojej cesty vládu nikdy neinformoval. Pán Lexa odmietol zverejniť dôvod cesty do Juhoslávie.
KAUZA ORME
Táto dehonestujúca a vo svojej podstate banálna kauza vznikla na základe korešpondencie medzi výkonným riaditeľom Výboru na ochranu novinárov W. Ormem a prezidentom M. Kováčom. Po zákrokoch, ktoré predviedla v NR SR väčšina HZDS, ZRS a SNS z 3. na 4. novembra 1994, napísal Orme prezidentovi Kováčovi: "Ak sa novinári stávajú závislí od želania oficiálnych predstaviteľov, zavádza sa do verejného vysielania politická straníckosť." M. Kováč mu na to odpovedal: "Verím, že stav, ktorý nastal v SR po voľbách v roku 1994 v oblasti médií, je len prechodný..." Na základe toho vtedajšia koaličná väčšina prijala v parlamente uznesenie, v ktorom sa uvádza: "NR SR vyslovuje pánu prezidentovi hlboké znepokojenie nad unáhlenou a neobjektívnou odpoveďou, ktorá svedčí o nízkej profesionalite štábnej práce v prezidentovom okolí, ako i o zoslabnutej schopnosti prezidenta brať na vedomie realitu výsledkov demokratických volieb." T. Cabaj prezidenta dokonca upozornil, že podobné kroky by mohli viesť k tomu, že mu parlament vysloví nedôveru. V máji 1995 to koalícia po prečítaní tendenčnej správy OKO v rozpore s ústavou aj urobila. PETER TÓTH
