zostrihov verejných vystúpení a zostrihov viacerých nelegálne odpočúvaných telefonických rozhovorov". I. Lexa dal dokonca podnet na trestné stíhanie organizátorov, výrobcov a distribútorov tejto "neautentickej nahrávky". Lenže keď polícia začala prípad vyšetrovať, žiadala od Lexu a Hudeka nahrávku ich hlasov - už aj preto, aby zistila, čo povedali oni a čo spomínaní "imitátori hlasu". Obaja páni ju však polícii odmietli poskytnúť - tá ich však získala inak a "s pravdepodobnosťou blízkou istote" potvrdila, že hlasy na inkriminovanej nahrávke patria Lexovi a Hudekovi a že ich rozhovor nie je upravovaný. K tomuto záveru dospela slovenská polícia už v čase, ked bol I. Lexa ešte riaditeľom SIS. (ml)