Aj druhý vyšetrovateľ - major P. Vačok - sa onedlho začal potkýnať o dôkazy. Mesiac po spáchanom čine zadržal príslušníka SIS, lebo bol dôvodne podozrivý, že sa podieľal na sledovaní M. Kováča ml. a na príprave jeho zavlečenia. O desať dní neskôr major Vačok zadržal ďalších dvoch príslušníkov SIS a ich riaditeľa požiadal, aby ich zbavil mlčanlivosti. I. Lexa opäť nevyužil možnosť a nedal vyšetrovateľovi šancu, aby sa presvedčil, že jeho postup je chybný. Naopak, urobil všetko, aby P. Vačokovi vyšetrovanie prekazil - preto na neho podal trestné oznámenie, že kriminalisti na príslušníkov SIS "vykonávali psychický nátlak a nahovárali ich krivo vypovedať o činnosti SIS v prípade Michala Kováča mladšieho". Aj druhý vyšetrovateľ musel z prípadu odísť. Keď sa Lexovými udaniami zaoberala prokuratúra, zistila, že neboli odôvodnené a páni Šimunič a Vačok sa ničoho nezákonného nedopustili. Trestné oznámenia I. Lexu mali teda iba jediný cieľ - odvolať z prípadu tých vyšetrovateľov, ktorí ho chceli objasniť. Takto sa nevinný človek a nevinná organizácia nesprávajú.