Prezidentovho syna prepadli a zavliekli do Rakúska v posledný augustový deň roku 1995. Šesť dní po tomto čine vyšetrovateľ J. Šimunič na otázku, či prípad objasní, odpovedal, že sa priam potkýna o dôkazy: "Páchateľov chytím, aj keby som nechcel. Dôkazy padajú rovno predo mňa," vyhlásil major Šimunič a požiadal riaditeľa SIS, aby zbavil mlčanlivosti niektorých príslušníkov tajnej služby a umožnil polícii prehľadať garáže SIS, pretože je dôvodné podozrenie, že vozidlo, ktoré zabezpečovalo sledovanie obete a blokovalo cestu, patrí tajnej službe. I. Lexa mohol zbaviť seba i tajnú službu podozrenia jediným spôsobom - mal vyhovieť žiadosti vyšetrovateľa a umožniť mu, aby sa presvedčil, že jeho zistenia nezodpovedajú skutočnosti. Lenže on sa zachoval inak - namiesto toho, aby s políciou spolupracoval, obvinil majora Šimuniča z trestného činu šírenia poplašnej správy, ohrozenia štátneho tajomstva a trestného činu zneužívania funkcie verejného činiteľa. Prvý vyšetrovateľ bol preto z prípadu odvolaný. SIS a I. Lexa však zostali v podozrení.