m žiaden význam," hovorí majiteľ penziónu v Levoči Jozef Šuňavský, "ako potom vyzeráme v očiach zahraničných hostí?" Jeho penzión už dlhšie spolupracuje s levočským Kultúrnym a informačným centrom, ktoré v prípade záujmu o nocľah nasmerúva návštevníkov na príslušné penzióny v meste. Minulý týždeň, počas kalamity, hľadala v Levoči ubytovanie napríklad 28-ročná Japonka, študujúca v Anglicku. V informačnom centre jej odporučili penzión pána Šuňavského. "Áno, bola u nás. Zaujímala sa o tunajšie kostoly," spomína domáci pán. "Bola aj v Kežmarku, Banskej Bystrici, vo Vysokých Tatrách. Všade chcela vidieť hlavne kostoly." Podľa jeho hodnotenia sa počet zahraničných turistov v Levoči zvyšuje, práve preto sa mu nezdá, aký obraz vytvárame o Slovensku u cudzincov, keď im dávame vyššie ceny ako domácim. Uňho v penzióne napríklad všetci platia rovnako po 250 korún za ubytovanie a raňajky. Ako sme sa informovali v Slovenskej obchodnej inšpekcii, prípady dvojakých cien sa stále vyskytujú. Inšpektori ich postihujú, ale nevedeli nám v súčasnosti povedať, či ich počet narastá. "Odlišná cena v jednom zariadení je prípustná vtedy, keď sa viaže na kvalitatívne rôzne služby, napríklad jedna izba môže mať vyšší štandard, vybavenie, lepší výhľad. Vtedy môže mať inú cenu," vysvetľuje Alžbeta Nováková, riaditeľka cenového odboru ministerstva financií. Podľa nej filozofia dvojakých cien pretrváva z minulosti, keď do roku 1991 existovali cudzinecké prirážky. "Cena sa môže odvíjať len od kvality služieb. Ani v predajni potravín sa vás nikto nepýta, či ste Nemec, alebo Slovák," dodala.