vali nútenú prácu, a to bez ohľadu na ich náboženské vyznanie a národnosť.

Rozhodujúce predpoklady na odškodnenie sa určili počas tohto víkendu na tajných rokovaniach šéfa kancelárskeho úradu Boda Hombacha so zástupcami popredných nemeckých podnikov. Účastníci stretnutia údajne označovali za najdôležitejší cieľ odškodniť pokiaľ možno všetky obete "bez ohľadu na ich náboženské vyznanie a národnosť". Dokument, ktorý z rokovania vzišiel, má slúžiť ako podklad pre dnešnú schôdzku kancelára Gerharda Schrödera so špičkovými predstaviteľmi nemeckých firiem.

Z peňazí, ktoré nemecká vláda chce získať od popredných podnikov a bánk v krajine a zhromaždiť ich v osobitnom fonde na odškodnenie obetí nútených prác, však podľa nemeckej tlače občania krajín strednej a východnej Európy dostanú omnoho menej ako rovnako postihnutí, ktorí žijú v USA alebo v Izraeli. Nemecká vláda sa podľa správ v nemeckých denníkoch prednostne stará o vyriešenie tohto problému vo vzťahu k Spojeným štátom v záujme ochrany nemeckého priemyslu a tamojšieho trhu a že až tajná porada v kancelárskom úrade počas uplynulého víkendu sa priklonila k tomu, aby sa do odškodnenia zahrnuli aj obete z východnej Európy. Aj keď zatiaľ nebolo oficiálne zverejnené, koľko by mal fond obsahovať peňazí, neoficiálne sa hovorí o 2,5 až 3 miliardách mariek - čo sa dá odôvodniť aj tým, že nemecká strana neponúkne nižšiu sumu ako minulý rok švajčiarske banky v rovnakej záležitosti. Z nich by však totálne nasadené osoby z východnej Európy (počet doteraz žijúcich sa pohybuje okolo 800-tisíc) podľa odhadov nemeckej tlače museli počítať s odškodnením podstatne nižším, ako bude ponúknuté obetiam z USA a Izraela. Oficiálne má vraj byť tento rozdiel odôvodnený rozdielnou kúpnou silou marky v týchto krajinách.