sko - Slovensko. Organizátorom teda nevyšiel logický scenár. Slovensko na Švajčiarskom pohári pred rokom v Klotene suverénne triumfovalo, podobne presvedčivo zvíťazilo aj na predvianočnom Corgoň cupe v Spišskej Novej Vsi a v Poprade. V Chure však najprv po bezkrvnom výkone prehralo s účastníkom B-kategórie MS Nemeckom, ktoré prišlo do Churu skúšať mladých hráčov a nemalo čo stratiť. Aj v sobotu s Talianskom sme prešustrovali psychologickú výhodu vedúceho gólu a nechali sme sa otráviť defenzívnym antihokejom súpera, ktorý bol technicky i kombinačne o triedu slabší.

Slovenskí hokejisti teda vo Švajčiarsku sklamali. Nevydolovali zo seba dostatok oduševnenia, aby zvrátili deprimujúce okolnosti - všadeobjímajúce mrazivé prostredie, tréningové návštevy a predovšetkým deštruktívnu profiláciu súperov. Podľahli alibistickému "tak, ako nám išla hra na Corgoni, sa v Chure nedarilo a potom sa človek môže aj zblázniť…" Vraj sa nebolo treba ani pobiť, lebo bije sa len ten, čo nevie hrať hokej. To sú staré známe pravdy z našich zemepisných šírok. Žiaľ, rovnako do omrzenia sa zastavuje hokejový rozum nad zbytočným faulom Jánoša v útočnom pásme.

Na druhej strane možno pochopiť, že skúsení hráči ako Sekeráš, Daňo, Jánoš, Kolník ťažko hľadajú motiváciu na turnaji rangu Švajčiarskeho pohára. Ikskrát v minulosti sa ocitli pred problémom, ako nájsť recept proti talianskej, ale aj nemeckej mlátenici. Pri predstave, že si na ľade znovu potykajú so známymi firmami typu Taliana Felicettiho, môžu mať naši technickí profesori už podvedome vypestovaný mierny stresový stereotyp. Prekonať hrádzu na ich obrannej modrej predpokladá hraničné nasadenie v osobných súbojoch a rovnakú úroveň sebaovládania. Naši borci to v minulosti mnohokrát dokázali, ale len idealista môže čakať, že kľúčoví ťahúni českých extraligistov sa budú nadoraz otĺkať v prípravnom turnaji. Ich kolená a lakte sú na to príliš drahé. Tu sa otvára otázka nominačnej stratégie. Načo preťažených hráčov, ktorí dávno nepotrebujú dokazovať svoje kvality, vôbec ťahať na Švajčiarsky pohár. Večný rozpor dôležitosti každého medzinárodného výsledku a koncepčného omladzovania reprezentácie sa na tomto podujatí pokojne mohol prikloniť k šanci pre kompletnú päťku našej bronzovej dvadsiatky z nedávnych MS vo Winnipegu. Gáboríka, Macoszeka, Podhradského či Hujsu by prehra na Švajčiarskom pohári určite bolela inak. VOJTECH JURKOVIČ, Chur