Vláda pod vedením premiéra Mikuláša Dzurindu minulý týždeň schválila návrh na podpis Európskej charty miestnej samosprávy. Tento dokument prijala Rada Európy v októbri roku 1985 v Štrasburgu a patrí medzi jej základné listiny. Hovorí sa v ňom, okrem iného, že právo občana podieľať sa na riadení vecí verejných je jedným z demokratických princípov, ktoré uznávajú všetky členské štáty Rady Európy, a že podmienkou je existencia miestnych orgánov s vysokou autonómiou pri rozhodovaní i nakladaní s finančnými prostriedkami. Charta hovorí o orgánoch miestnej správy ako o hlavnom pilieri akéhokoľvek demokratického systému - stupeň samosprávy, ktorý miestne orgány majú, možno považovať za ukazovateľa stupňa demokracie v štáte. Ide o dokument, ktorého podpísanie a následnú ratifikáciu predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara niekoľkokrát proklamovala, ale nikdy nerealizovala. Nie je ťažké uhádnuť prečo. Vtedajšia vláda a vládnuce HZDS nepotrebovali politické, správne a finančne nezávislé miestne samosprávy. Inak by nemohli presadzovať prijímanie zákonov, ktoré sú v rozpore s praxou krajín Európskej únie i Rady Európy, ani vydierať samosprávy prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu i z rôznych fondov. Charta totiž určuje jasné pravidlá hry a nie je možné k mestám a obciam pristupovať podľa straníckej príslušnosti starostu a poslancov miestneho zastupiteľstva. Pred rokom napodiv ani ZMOS, ani Únia miest a obcí Slovenska nevyslovili také dôrazné znepokojenie nad stavom samosprávnej demokracie ako trojica starostov troch mestských častí Bratislavy - Bystrík Hollý z Karlovej Vsi, Vladimír Bajan z Petržalky a Anton Beleš zo Záhorskej Bystrice. Vystúpili s Chartou samosprávy 97, ktorá nadväzovala na humanistické princípy a ideály Charty 77, a požadovali od vlády splnenie sľubu o pripojení sa Slovenska k Európskej charte. "Za danej legislatívnej a politickej situácie pred rokom sme mali oprávnené obavy o ďalší vývoj samosprávy a demokracie na Slovensku, požadovali sme úpravu jestvujúcich právnych noriem tak, aby boli kompatibilné s Európskou chartou," spomína B. Hollý. "Nešlo nám o nostalgické reminiscencie a Chartu 77, analógiu sme však videli v naliehavosti a vážnosti obsahu našej výzvy." Záväzok, ktorý na seba exekutíva Mikuláša Dzurindu podpisom Európskej charty prevzala, je podľa B. Hollého jasným signálom budúcej decentralizácie moci v Slovenskej republike. (záv)