Vysvetlil nám, že vďaka nahrávaniu pre Polydor vždy od polovice decembra koncertoval v Nemecku, takže na Vianoce a Silvestra, keď by si tento film mohol pozrieť v televízii, nikdy nebol doma. Sám sa tomu smial a prijal to s obrovským nadhľadom. Dokázal si sám zo seba urobiť ,srandu`. Veľmi príjemne ma prekvapil a bolo poznať, že je to veľký profesionál," uviedol pre SME hudobný producent ľadovej revue Aleš Brichta, ktorý zabezpečoval spevácke party. Sám je spevákom rockovej skupiny Arakain a práca na Mrázikovi ho zaujala, hoci z hudobnej stránky sa od tvorby v jeho domovskej kapele odlišuje. "Aj vďaka tomu ma však Mrázik lákal. Ako dieťa som mal tú rozprávku veľmi rád a videl som ju hádam stokrát." Spevácka predstaviteľka Nastenky Iveta Bartošová, na rozdiel od Gotta, pozná filmové spracovanie dopodrobna. "Keď som jej pustil hudbu, krásne znejúcu v podaní symfonického orchestra, iba sa vydesila. Bála sa, že tie vysoké tóny tenučkým hláskom postavy nevyspieva. Okamžite však na to pristúpila a dobre sa bavila," pokračuje Brichta. Trvalo mu vraj pol roka, kým na projekt nahovoril Karla Gotta. "Priznám sa, že som ho ,lámal` cez jeho agentúru GoJa aj cez jeho dcéru. Všetky možné páky som nasadil, až nakoniec povedal áno. Hoci nevystupuje, lebo ťažko bude stvárať na ľade trojité skoky, ale je rád, že to naspieval." Na otázku, či sa najväčšie spevácke hviezdy uspokojili s tým, že ich na scéne nebude vidieť, Aleš Brichta so smiechom odpovedal: "V okamihu, keď sme im ponúkli, že budú korčuľovať, tak sa veľmi rýchlo uspokojili." Väčšina interpretov totiž naspievala postavy, ktoré korčuľujú. Brichta spolu s Petrom Jandom figurujú v bande lúpežníkov a na ľade takisto chýbajú. "Keby som na korčuliach nechcel spadnúť, musel by som mať v ruke hokejku, aby som sa mal o čo opierať," priznáva. Deti z korčuliarskych škôl z Prešova, Bratislavy, Ostravy i Poľska problémy nemali. Snáď až na jedno. "Na jednom z predstavení ma fascinovala figúrka ježka. Dieťa v kostýme nádherného zvieratka sa váľalo pri mantineli, neustále zdvíhalo nožičky a predné labky do rytmu. Potom som zistil, že to vôbec nemalo v scenári, ale chrbtom primrzlo k ľadu," neutícha Brichtov smiech. Ďalší zážitok vylovil v pamäti z Teplíc. "Všetci sme sa tam čudovali, prečo ľudia tak málo tlieskajú. V hale síce bola veľká zima a boli premrznutí, ale aj tak sme si nevedeli ich tichší aplauz vysvetliť. Až nám to došlo - všetci mali na rukách palčiaky."