do hrobu na rodinnom cintoríne Hašemitovcov v blízkosti kráľovských palácov v Ammáne. Jeho najstarší syn, 37-ročný Abdalláh, ktorý zložil kráľovskú prísahu asi 3 hodiny po Husajnovej smrti, stál pevný a tichý v predklone, kým na hrob kládli kamene. Nad hlavami smútiacich preleteli tri jordánske vojenské stíhačky, aby pozdravili kráľa letectva, trubači zahrali poslednú poctu a beduínski strelci vypálili salvu z 15 pušiek.

Na pohrebe jedného z najznámejších štátnikov 20. storočia sa zišli politici 75 krajín, z ktorých niektoré sú navzájom vo vojnovom stave. Nepriateľstvá a rozdiely šli tentoraz bokom. Medzi účastníkmi bola veľká delegácia z Izraela, ktorú viedol prezident Ezer Weizman, rovnako ako smútiaci z nepriateľskej Sýrie pod vedením prezidenta Háfiza al-Asáda. Ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý sa lieči z krvácajúceho žalúdočného vredu, odmietol odporúčania svojich lekárov a aspoň nakrátko navštívil Ammán. Irak, Líbya, Sudán, všetci nepriateľsky naladení proti USA a Husajnovej mierovej politike voči Izraelu, tiež vyslali svoje delegácie. Išlo o najväčšie stretnutie kráľov, prezidentov a premiérov od pohrebu izraelského mierotvorcu, premiéra Jicchaka Rabina zavraždeného v roku 1995. Husajn, ktorý panoval 47 búrlivých rokov, zomrel v nedeľu na následky rakoviny lymfatických uzlín vo veku 63 rokov. Bol najdlhšie vládnucim lídrom na Blízkom východe.

Rakva s kráľom, pokrytá jordánskou vlajkou, bola privezená na miesto posledného odpočinku z Trónnej siene paláca Raghadan, kde sa s kráľom rozlúčil americký prezident Bill Clinton, traja jeho predchodcovia v úrade a veľké množstvo štátnikov. Väčšina z nich kráčala za kvetmi pokrytým vozom za sprievodu vojenských bubnov a píšťal beduínskych vojakov. Za rakvou kráčal Husajnov obľúbený biely žrebec, bez sedla a s čiernymi čižmami v strmeňoch otočenými vzad. Podľa moslimskej tradície sa Husajnova vdova kráľovná Núr ani ďalšie ženy pohrebu nezúčastnili.

Kráľ Husajn vládol od roku 1952, keď ho ako 16-ročného vyhlásili za kráľa, a väčšina z 4,6 milióna obyvateľov Jordánska si nepamätá iného vládcu. Clinton nazval kráľa Husajna svojím najbližším blízkovýchodným spojencom, partnerom a priateľom. "Keď konečne príde na Blízky východ mier, jeho meno bude napísané nad ním," povedal v stanovisku vydanom v nedeľu. Sýrsky prezident Asad, ktorý v posledných rokoch odmietal Husajna čo len vidieť, po pohrebe objal nového kráľa Abdalláha a pobozkal ho na obe líca. S Abdalláhom sa mal neskôr stretnúť i prezident Clinton, aby s ním začal budovať vzťahy rovnako blízke, ako mal Washington s jeho otcom.