Všetci Tatranci stŕpli. Zasa havaroval v Tatrách vrtuľník Horskej služby. Niektorým sa vrátili spomienky na tragédiu v Mlynickej doline spred vyše desiatich rokov. Našťastie, repríza žiadneho z vtedajších siedmich pohrebov sa nekonala. Aj dôvod letu bol iný. Vtedy sa letelo po zranenú turistku, teraz to bol komerčný let pre spoločnosť vyberajúcu vhodné exteriéry pre televízny seriál o Horskej službe. Chvalabohu, že nikto nezomrel, len horský vrtuľníček typu Alouette III. (po slovensky škovránok), s menom Zuzana nastriekaným na dverách, zaplatil cenou svojho škovránčieho života, vzdychli si ľudia so srdcom naplneným Tatrami. Vtedy sme si hovorili: Dúfajme, že ten seriál bude aspoň stáť za to! No zhliadnutie, v mojom prípade, žiaľ (či našťastie?), iba tretej časti seriálu Horská služba prekonalo všetky očakávania. Obraz, ktorý vyvolal tento seriál o horskej službe v nezaujatých a Tatrám vzdialených divákoch je ďaleko od pravdy. Navyše používal sa v ňom reálny výstroj a oblečenie i s momentálne platným znakom Horskej služby, ktorý v reálnom živote uvidia diváci na vetrovke skutočného člena HS. Ale kto bude brať vážne akéhosi profesionálneho vymetača diskoték, nenapraviteľného sukničkára s nohami vyloženými na stole v prítomnosti svojho nadriadeného? Netvrdím, že "horskáči" sú anjeli, mnohí by sa mali z čoho spovedať, aj niektoré akcie by možno dopadli ináč, keď ich človek spätne hodnotí s chrbtom opretým o teplú pec, každý sa môže zmýliť i pošmyknúť. Ale stopy šmyku, ktorý zanechali tvorcovia seriálu Horská služba na rovine vzťahu diváka a návštevníka Tatier verzus členovia HS TANAP-u budú ešte dlho strašiť vo vedomí ľudí.
Ing. ANDREJ LEGUTKÝ,
Podhradie
