VIEDEŇ, BRATISLAVA (TASR) - Nástup novej slovenskej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu pred sto dňami do úradu znamenal zmenu systému, zmenu režimu demokratickými prostriedkami. Doteraz sa väčšinu času nový kabinet zaoberal zisťovaním a analýzou stavu krajiny po rokoch vládnutia expremiéra V. Mečiara. Tzv. čierne knihy prezentované jednotlivými rezortmi prekonali akúkoľvek predstavivosť o korupcii a obohacovaní sa, píše sa v analýze rakúskej agentúry APA. Mečiarove Slovensko nebolo žiadnym právnym štátom, pokračuje komentátor APA. Bývalá vláda zneužívala štát na nehanebné obohacovanie sa. Objednávky v neprospech štátu bez verejných konkurzov smerovali k straníckym priateľom a vazalom, netransparentná privatizácia pripravila štát o miliardové hodnoty, verejnoprávne médiá, ktoré sa využívali na lacnú propagandu, sa pretransformovali na zariadenia lží. Podľa rakúskej agentúry Mečiar a jeho vláda spoločensky, politicky i morálne priviedli Slovensko za prah komunizmu pred zmenou 1989. Bývalý kabinet zasiahla strata moci absolútne nepripravený. Dnešná opozícia je absolútne neschopná reflektovať ňou zapríčinené zlo a škody. Namiesto pokusu o nový politický začiatok sa utieka k fraške a obskúrnosti. Vystúpenia šéfa opozície opakovane privádzajú jeho kritikov k novým pochybnostiam o jeho duševnom zdraví, konštatovala APA. Susedné štáty i Európa by si nevedeli predstaviť návrat k mečiarizmu, či už s vodcom, alebo bez neho. Bývalá vláda v Bratislave zlikvidovala všetky, ako to nazýva prezident ČR Václav Havel, "civilizátorské hodnoty". Európa sa síce čudovala i hnevala, ale zároveň sa len prizerala. Najbližším testom pre SR sú blížiace sa prezidentské voľby. Zatiaľ čo opozícia nie je schopná postaviť kandidáta, koalícia ich ponúka trochu priveľa. Po oficiálnom oznámení o kandidatúre košického primátora Rudolfa Schustera je pre niektorých koaličných partnerov ťažké akceptovať kompromis a posielajú do "boja" nezávislých kandidátov. Aj budúcnosť najsilnejšej koaličnej strany - Slovenskej demokratickej koalície (SDK) - je nevyriešená a stále pravdepodobnejším sa zdá jej rozpad na päť materských strán, čo by znamenalo koniec stability.
Dzurindu a jeho ,mančaft` v uplynulých sto dňoch zamestnávala skôr minulosť. Na európskej scéne však zaznamenali štart plný nádeje a hodný rešpektu. Najväčšie nebezpečenstvo pre novú stabilitu na Slovensku v súčasnosti nečíha zo strany opozície, ale zvnútra koalície, a na tom sa do volieb hlavy štátu pravdepodobne nič nezmení, uzatvára APA.
