lne na oboch scénach Činohry SND, takzvané dvojačky, sa totiž hrávajú v ten istý večer, takže herci nemajú veľkú šancu pozrieť si navzájom svoju prácu. Ako generálka, tak premiéra Brechtovej trojgrošovej opery v réžii Petra Mikulíka sa stretla s veľkou diváckou odozvou, aj keď standing ovations sa nekonali. No napríklad Ľubomír Feldek, autor prebásnenia piesňových textov Brechta, bol inscenáciou bezvýhradne nadšený. Na premiéru pricestoval z Prahy spolu s manželkou Oľgou. "Najemotívnejšie pre mňa bolo, ako režisér Peter Mikulík umocnil literárnu metaforu textu nádhernou javiskovou metaforou. Jednotlivé plochy scény sa tu vysúvajú do výšky a ukazuje sa, že keď chceme vyjadriť osamelosť človeka vo väzení, vôbec ho nemusíme strčiť za mreže. Stačí, keď ho postavíme vyššie nad ostatných. A keď sa potom ešte spustili aj ďalšie platá a vo výške zostalo trčať jediné a na ňom Mackie Masser obklopený prázdnotou, bola to samota na druhú." Ľ. Feldeka tiež okúzlili herecké výkony. "Nemôžem menovať každého, všetci podľa mňa hrali skvele. No spomeniem aspoň nestarnúceho Dočolomanského. Mackie Masser je zvláštna úloha. On nie je u Brechta napísaný ako mladík, a preto ho nehrávajú mladí herci. A niekedy sa to prešvihne, Mackieho hrá starší pán, ktorý už má bruško a čaro postavy je preč. Dočolomanský spĺňa presne to, čo postava potrebuje. Je síce už starší, no pritom akoby vôbec nestarol. Má úžasnú noblesu, takže dámy v hľadisku i na javisku môžu vzdychať očarením." Feldek mal však aj jednu výhradu. "Predstavenie je práve pre zložitú techniku neprenosné. A ja, to sa teraz musím pochváliť, som si v poslednom čase zvykol, že sa v Prahe tiež chodievam klaňať spolu s hercami. Keď tam bolo SND s hrou Ako sa vám páči alebo keď sa hrá Cyrano, aj prekladateľa vytiahnu na javisko. Preto je mi tak ľúto, že to teraz ten Peter vymyslel takto a hra zostane v Bratislave, kde ma na javisko nevolajú. Nedá sa nič robiť, Praha bude musieť prísť sem." Zaujímavé bolo sledovať, ako predstavenie prijímal jeden zo zahraničných hostí - berlínsky galerista, ktorý neovládal slovenčinu ani presný obsah hry. Samozrejme, ožíval najmä pri muzikantských sólach a speváckych výstupoch, no jeho pozornosť okamžite stúpla, aj keď sa na scéne zjavila Božidara Turzonovová, Kamila Magálová (tú oblečenú v zvodnom šate kurtizány ocenil aj ako mimoriadny ženský zjav súboru) a František Kovár, ktorý mal, mimochodom, pri záverečnej klaňačke bezkonkurenčne najsilnejší aplauz. Jeden z divákov tiež prezradil, že dnes sa pomaly žiadna hra nezaobíde bez výdatného dymenia, preto si divadelní nadšenci-alergici už doma dávajú preventívne pred návštevou divadla antialergikum. Aj on užil tabletku, no aj tak ho vraj na Opere za tri groše poriadne pridusilo. Ako hudobný znalec to však činohre rád odpustil, lebo ho svojimi speváckymi výkonmi očarila.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ