ch na univerzitách v Rakúsku, Taliansku, Veľkej Británii, USA a Holandsku. Je svetoznámym odborníkom v oblasti výskumu rakoviny prsníkovej žľazy a zakladajúcim členom medzinárodnej asociácie pre výskum a liečenie rakoviny prsníka so sídlom v Detroite (Michigan, USA). V rokoch 1991-1997 zastával funkciu rektora Univerzity Komenského v Bratislave a prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie. Prof. Švec zastupuje SR v medzinárodných vysokoškolských a vedeckých spoločnostiach, je stálym členom Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii pri Rade Európy v Štrasburgu, členom Výkonného výboru Rady Európy pre vysoké školy a vedu, členom

IMHE-OECD pre riadenie vysokých škôl, je expertom komisie Európskej únie pre program TEMPUS a ďalších medzinárodných vysokoškolských organizácií. Do politiky J. Švec vstúpil v roku 1994 ako nezávislý kandidát DU. V súčasnosti je poslancom SDK a členom zahraničného výboru NR SR. Je ženatý, má dvoch synov, lekára a študenta. Manželka je docentkou v odbore architektúra.

m Prečo ste sa rozhodli kandidovať na funkciu prezidenta?

"Moje rozhodnutie vyplývalo z výzvy občanov, ktorí ma poznajú nielen z akademickej obce. Prezidentom by mal byť človek, ktorý má medzinárodné skúsenosti, a ktorý by vedel Slovensku v najbližších piatich rokoch čo najlepšie pomôcť."

m Mysleli ste si v minulosti, že budete mať najvyššie ambície?

"Nikdy som si nemyslel, že vstúpim do politiky. Politicky aktívny som nebol až do roku 1994. Do politiky ma priviedlo presvedčenie, že za očakávanú zmenu sa treba v plnej miere zasadiť. Ako jeden z mála učiteľov som v novembri roku 1989 išiel so študentmi do ulíc. Ešte ani vtedy som netušil, že by som mohol byť politicky aktívny. V roku 1994 ma ako rektora Univerzity Komenského vyzvali kandidovať za DU. Pozvanie som podmienil tým, že budem ako nezávislý kandidát a až pred dvoma rokmi som vstúpil do DU."

m Neboli ste ani členom komunistickej strany?

"Nikdy. Naopak, ako rodina sme mali v minulosti veľké problémy. Môj otec bol veriaci človek. V rokoch 1946-48 bol dekanom lekárskej fakulty. Vo februári 1948 stratil zamestnanie za 24 hodín a bol rok nezamestananý. Takže viem, čo je to bieda. Celé obdobie až do 80-tych rokov sme mali ťažkosti, ktoré sa znásobili tým, že môj najmladší brat nevydržal ten tlak a odišiel do Kanady. Nebyť toho, že som pracoval ako odborník na onkológiu v koordinačnom centre pre výskum rakoviny pre strednú a východnú Európu, nikdy by som sa nebol dostal ani na jednu zahraničnú služobnú cestu."

m Štátne orgány sa neobávali, že zostanete v cudzine?

"Nie. Záruka spočívala v tom, že moja rodina musela zostať doma. Bol som pol roka vo Viedni v onkologickom ústave, ale celý čas som sa nemohol vrátiť do Bratislavy. Za rovnakých podmienok som bol na dlhodobých pracovných pobytoch na univerzitných pracoviskách v Nemecku, Holandsku, Anglicku, Taliansku, USA a ďalších."

m Akú predstavu máte o spolupráci s politickými stranami ako potenciálny prezident?

" V parlamente som považovaný za nekonfliktného človeka. Mal som pocit, že ľudia si ma vážia, aj keď som prejavil iný názor. Mám veľmi dobrý vzťah k všetkým predsedom poslaneckých klubov, predsedom politických strán."

m Aký vzťah máte k Vladimírovi Mečiarovi?

"Domnievam sa, že môj vzťah bol k pánu Mečiarovi korektný. Pri všetkej kritike, ktorú som musel vyjadriť voči systému jeho vlády, priznal som, že z iniciatívy pána Mečiara bola na Univerzite Komenského založená fakulta manažmentu."

m Počítate s tým, že by vás v prezidentských voľbách podporili aj priaznivci HZDS?

"Nemyslím si, že by ma HZDS prijalo ako svojho kandidáta. Domnievam sa, že som v očiach sympatizantov HZDS vnímaný ako politicky neprijateľný."

m Prezidentské voľby zrejme túto krajinu nescelia. V prípade vášho úspechu, ako by ste sa stali prezidentom všetkých občanov? Vychádzajú totiž najavo prehrešky bývalej vlády a urobiť za nimi len hrubú čiaru asi nebude možné...

"Niečo iné je voľba prezidenta a niečo iné už samotný výkon funkcie prezidenta. Prezident by mal orientovať svoju činnosť dovnútra smerom na občanov, na vládu, parlament a politické strany a von do zahraničia nielen smerom na vlády, ale aj obyvateľov týchto krajín. Takisto na medzinárodné mimovládne organizácie, na ekonomický a najmä bankový sektor. Faktom je, že prezident musí rozorvanú spoločnosť sceľovať. Veľmi bude záležať na tom, kto bude prezidentom. Osobnosť, ktorá spoločnosť rozdeľuje, nikdy neuspeje pri oslovovaní občanov. Musí mať danosť vedieť hovoriť s ľuďmi a presvedčiť ich. Nie som však zástancom proklamovanej jednoty. Sme pluralitná spoločnosť. Mali by sme si uvedomiť, že iný názor nemusí byť nepriateľský názor. Dôležité pritom je, aby sme boli jednotní v hľadaní optimálnych východísk. A tento dar, ktorý by sa mohol využiť pri sceľovaní rozorvaného občianstva, má málo ľudí. Niečo podobné sa mi podarilo na Univerzite Komenského po roku 1989. Mne Pán Boh dal spomínaný dar, ktorý mi pomáha zjednocovať ľudí pre istý zámer."

m Aké prednosti máte oproti M. Kováčovi, R. Schusterovi, prípadne pani Vášáryovej?

"Nerád hovorím o sebe. Domnievam sa však, že som najlepšie pripravený zo všetkých týchto kandidátov. Keď si len človek pomyslí, koľko utrpenia vidí lekár pri lôžku pacienta, koľko trpezlivosti treba k pozitívnemu výsledku vo vede, musí vedieť jazyky, musí vedieť svoje myšlienky prednášať na medzinárodných fórach. Ak chce ísť človek do politiky, musí mať politickú skúsenosť. Mimoriadne dôležité je, aby mal aj skúsenosti z diplomacie, tie má pani Vášáryová, alebo skúsenosti z práce v medzinárodných organizáciách a v kontaktoch s vládami európskych a zámorských štátov a tie mám ja."

m Neobávate sa možného názorového stretu s úradom vlády? Svoju legitimitu bude nová hlava štátu odvodzovať od státisícov voličov, prezident sa bude cítiť politicky silnejší.

"Slovensko potrebuje presvedčiť svet, že je právnym štátom. Toto presvedčenie musí vychádzať z vnútorných pomerov v štáte. My musíme právny štát vybudovať. Ak bude táto podmienka splnená, potom nebude mať prezident problém kooperovať s vládou a parlamentom. Zo strany občanov je potrebné vnútropolitickú situáciu upokojiť a dať ľuďom nádej. Vystúpil som na zasadnutí Spoločného výboru EÚ a SR s požiadavkou, aby do záverečnej rezolúcie zakomponoval ustanovenie, podľa ktorého Slovensko, naplňujúc požiadavky Európskeho parlamentu, prejde ďalším hodnotením a na konci roku o jeho začlenení do prvej skupiny integrujúcich sa krajín do EÚ rozhodne európsky summit v Helsinkách. Keď som vystúpil s týmto expozé, tak väčšina slovenských poslancov sa na mňa dívala s úsmevom, že to nedokážeme. Po mojom druhom vystúpení som to celé zopakoval s vysvetlením, že náš občan bude ochotný prijať záťaž vyplývajúcu z reálnej ekomickej situácie SR, ak bude mať perspektívu. Rezolúcia napokon uzrela svetlo sveta. Tomu však predchádzali ťažké rozhovory, ktoré som viedol s každým poslancom Európskeho parlamentu osobitne. Dnes ľudia svoju budúcnosť spájajú s Európou, pretože integrácia znamená stabilné sociálne postavenie občanov, bezpečnosť a nové črtajúce sa možnosti v oblasti kultúry a vzdelávania. To bude hnacím motorom."

m Ako vyhodnocujete novú pozíciu prezidenta z hľadiska jeho možnosti aktívne vstupovať do politiky štátu vo vyhrotených situáciách...

"Nevidím súvis medzi voľbou prezidenta a pôsobením prezidenta. Skôr si myslím, že vplyv prezidenta na túto oblasť bude vyplývať z váhy jeho osobnosti. Je veľmi dôležité, aby prezidentom bol človek, ktorý si zaslúži úctu spoločnosti."

m Akú podobu bude mať vaša prezidentská kampaň?

"Kampaň si vyžaduje aj určité formálne kroky, ktoré nemám rád, ale musím ich urobiť. Súvisia s bežnou administratívou a prezentáciou štandardnými formami. Keď nemáme peniaze na lieky, ortopedické pomôcky, keď zdravotníctvo je v úspornej fáze, bolo by vyhadzovanie peňazí na kampaň nedôstojné a nekorektné voči občanom. Kampaň chcem zamerať najmä na sponzorskú činnosť pre školstvo a zdravotníctvo. Tieto svoje kroky chcem pomenovať ako formu kampane. Už som sa dohodol s Ligou proti rakovine, že prostriedky, ktoré získam na kampaň, budem posúvať na najdôležitejšie potreby zdravotníctva, hlavne onkológie."

m Napriek tomu máte predstavu o finančných prostriedkoch, kde budete hľadať finančné zdroje?

"Som veľmi prekvapený, že veľmi veľa ľudí mi ponúka pomoc. Občiansky kandidát je na tom horšie ako kandidát politickej strany. Pán Schuster sa netají tým, že bude žiadať aj finančné prostriedky koaličných strán vrátane personálnej podpory."

m Prvý podpredseda SOP P. Hamžík však SME povedal, že SOP sa spoľahne na vlastné zdroje...

"Myslím, že to tak nebude."

m Zverejníte po kampani, koľko prostriedkov ste na ňu vynaložili? Zverejníte aj mená sponzorov?

"Pokiaľ si to budú sponzori želať, tak budeme ich mená zverejňovať v priebehu celej kampane."

m Na podporu M. Kováča vystúpila skupina osobností spoločenského a kultúrneho života, napríklad herci M. Dočolomanský, Š. Skrúcaný, M. Noga, R. Piško, katolícky kňaz A. Srholec... Neuvažujete o niečom podobnom?

"Viem, že beží veľmi podobná akcia ľudí, ktorí podpisujú výzvu na moju podporu. Akcia je v rukách občanov a do toho nebudem zasahovať. Určite tam však budú veľmi významné osobnosti."

m Vzhľadom na to, že ste poslancom SDK, koaličný partner SOP nebol nadšený vaším rozhodnutím. Hovorili ste s predsedom SDK Mikulášom Dzurindom o svojej kandidatúre?

"Hovoril som s premiérom viac ako hodinu. Nerád by som zverejňoval celý obsah rozhovoru. Môžem však povedať, že pán premiér ma požiadal, aby som zotrval v SDK. Nežiadal ma, aby som kandidatúru odvolal. Zmienil sa o záväzku v koaličnej zmluve, podľa ktorého koaličné subjekty budú podporovať prezidentského kandidáta R. Schustera. Neponúkol mi žiadnu alternatívnu funkciu."

m Neponúkol vám teda post šéfa Stálej misie SR pri EÚ v Bruseli?

"Nie, ten post mi ponúkol minister zahraničných vecí ešte pred rozhovorom s premiérom. Touto ponukou som sa cítil veľmi poctený, ponuku som však neprijal."

m Nebude zvláštne, ak na mítingu s občanmi na podporu R. Schustera bude vystupovať predstaviteľ SDK v zmysle koaličnej zmluvy a na inom mítingu sa budete síce ako nezávislý kandidát, ale predsa člen SDK uchádzať o dôveru občanov?

"Rozpor už nebude v tom, kto v parlamente podpíše alebo nepodpíše kandidatúru R. Schustera. Existuje síce koaličná dohoda, to však neznamená, že každý poslanec SDK má rovnaký názor. Keďže poslanci parlamentu vykonávajú svoj mandát v súlade so svojím svedomím, tak moje svedomie mi hovorí nedať hlas pánu Schusterovi. Myslím, že rovnaké svedomie majú aj iní poslanci. Som hlboko presvedčený, že v klube SDK bude veľa poslancov, ktorí nedajú podporu pánu Schusterovi."

m Nenašli sa poslanci, ktorí by vám dali podporu aj v parlamente tak, aby ste nemuseli zozbierať 15-tisíc podpisov?

"Priamu nomináciu poslancami v parlamente nemôžem ani nehodlám prijať. Nie je mojou snahou spochybňovať koaličnú dohodu. Kandidatúru prostredníctvom petičnej akcie občanov považujem za korektný postup najmä v priamej voľbe prezidenta. Ak by boli na petícii podpísaní napríklad zástupcovia DU, ktorí má poznajú, budem len rád. Nebudem však túto podporu ponímať ako politickú podporu. Na poslednej republikovej rade som zbavil DU povinnosti ma kandidovať. Toto rozhodnutie bolo prijaté na Republikovej rade DU už pred prvým kolom volieb v parlamente. Ako je známe, v tom čase som bol spoločným kandidátom SDK. Až istá politická kampaň znemožnila, aby som do volieb išiel ako prezidentský kandidát SDK."

m Myslíte si, že v prezidentskej kampani sa nevytiahnu okolnosti vašej možnej kandidatúry za SDK v parlamente?

"Nikdy som žiadne také aktivity, ktoré sa mi podsúvali, nevykonával. Keďže som mal o tom dokument, že som naozaj nebol vo väzbe na ŠtB, myslel som, že je to dostatočný moment, ktorý odstráni pochybnosti. Vychádzalo sa z lustračného zákona, ktorý v kategórii C zahrnoval osoby, ktoré boli registrované ŠtB, ale nemajú najmenšieho tušenia, že sú na nejakom zozname, ako bola moja osoba. Lustračný zákon bol novelizovaný na základe rozhodnutia Ústavného súdu ČSFR, ktorý priznal, že v kategórii C boli ľudia nevinní. Inak by som napríklad nemohol vykonávať funkciu rektora univerzity. Ja som v živote nebol s ŠtB v žiadnom kontakte, čo potvrdil i nález vyšetrovacej komisie federálneho ministerstva vnútra, na ktorú som sa obrátil."

m Pokladáte za šťastné, že sa do koaličnej dohody dostala menovitá podpora R. Schustera?

"Považujem to za nevýhodné pre Slovensko. Je to krok, ktorý síce chápem, ale ktorý veľmi skomplikoval politickú situáciu v SDK. Je to jeden z krokov, ktorý negatívne hodnotia predovšetkým poslanci KDH. Kým premiér je funkcia menovaná, prezident je funkcia volená. Zakotvovať do koaličnej dohody osobu, ktorá má byť volená, je nesystémový krok. To je ten konflikt, ktorý vyúsťuje do úvah, či má byť len jediný kandidát len preto, aby bola dodržaná koaličná dohoda, alebo či sa staneme naozaj demokratickým štátom. Nemyslím si, že by sme mohli akceptovať stanovisko pána Schustera, ktoré prezentoval v správach Twistu, keď povedal, že on si predstavuje situáciu tak, že na Slovensku by mal byť len jeden kandidát na funkciu prezidenta. Načo sme potom občanom sľubovali, že o prezidentovi rozhodnú oni - občania v priamej voľbe? Forma jediného kandidáta a jedinej politickej strany je, vďakabohu, už minulosťou."

m Aké by boli vaše prvé kroky vo funkcii hlavy štátu?

"Môj prvý krok by bol smerom k vláde SR. Prezident by mal vykonávať svoju funkciu v súlade s vládou. Bude potrebné vypracovať precízny sled krokov z pozície prezidenta smerom dovnútra i navonok. Kroky smerom k vláde budú orientované na kľúčové ministerstvá. Spoluprácu vidím v súbežných aktivitách, na ktoré budú nadväzovať rozhodnutia, ktoré urobíme spoločne. Ťah na bránu musí ísť ruka v ruke

s výkonom štátnej správy, ale i s občianskymi aktivitami a samosprávou. Smerom navonok nás čakajú dva dôležité summity v Kolíne nad Rýnom a v Helsinkách, kde sa bude rozhodovať o vnútornej štruktúre EÚ v súvislosti s jej rozširovaním. Tam sa bude treba dohodnúť, ako bude postupovať visegrádska štvorka krajín voči EÚ, pretože štrukturálne problémy EÚ súvisia

s tým, ako budú reprezentované krajiny, ktoré sa pripravujú na vstup do únie."

m Nemyslíte si, že občianski kandidáti M. Kováč, vy a prípadne M. Vášáryová, ak majú byť aj úspešní, mali by sa medzi sebou dohodnúť ešte pred prvým kolom volieb len na jednom kandidátovi, ktorý sa bude uchádzať o dôveru občanov?

"Nemyslím si, že je potrebné manipulovať s vôľou občanov. Občianski kandidáti vychádzajú najmä z vôle obyvateľov Slovenska. Spomínal som, že som neprijal veľmi lukratívnu ponuku veľvyslanca v Bruseli a síce preto, že politiku nechcem iba interpretovať, ja chcem byť pri formulovaní politiky. Som presvedčený, že tu na Slovensku budem najprospešnejší."

m Ktorému kandidátovi dávate najväčšie šance v priamych prezidentských voľbách?

"Otázku by som položil inak: Kto zo známych kandidátov je najlepšie pripravený na výkon mimoriadne ťažkej funkcie prezidenta na prahu tretieho tisícročia? O tom rozhodnú občania. Verím, že posúdia schopnosti kandidátov a budú mať vo voľbách šťastnú ruku."

IGOR STUPŇAN

RÓBERT KOTIAN