Riaditeľka odboru pracovných vzťahov a kolektívneho vyjednávania ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Mária Buchtová tvrdí, že nový zákonník neprináša v nadčasoch žiadne prevratné zmeny a z väčšej časti preberá súčasnú právnu úpravu. „Ak sa teda lekári alebo pedagógovia sťažujú napriek tomu, že v tejto oblasti sa nič nezmenilo, znamená to, že si asi teraz prácu organizujú inak, ako to dovoľuje pracovné právo,“ reagovala na kritiku Buchtová.
Pracovný čas
Pracovný čas je stanovený maximálne na 48 hodín týždenne, ale vo firme, ktorá je hlavným živiteľom zamestnanca, môže človek odpracovať len 40 hodín. Povolený rozsah nadčasov sa nemení. Stále pôjde o 150 hodín ročne s možnosťou zdvojnásobenia, ak súhlasí zamestnanec i Národný úrad práce.
Novinkou je podľa Buchtovej jedine to, že tento ročný fond sa rozpočítal na týždne a týždenný pracovný čas je potom maximálne 48 hodín vrátane nadčasov, aj v prípade práce pre viacerých zamestnávateľov.
Doteraz mohol človek pracovať aj vo viacerých firmách a čas sa málokedy sledoval. Väčšinou len štátne podniky žiadali úrady práce o povolenie zdvojnásobenia nadčasov. Zamestnávatelia hovoria, že človek nechodí do viacerých zamestnaní preto, že sa mu to páči, ale preto, aby sa uživil. Nový zákonník mu to neumožní.
Zrušenie dohôd
Politikom aj zamestnávateľom v novom zákonníku prekáža aj zrušenie dohôd o pracovnej činnosti, nemožnosť prijať po prepustení zamestnanca iného človeka na jeho miesto celých šesť mesiacov a vytvorenie zamestnaneckých rád.
„Odhadujem, že sa zmení asi 60 percent doterajších pravidiel. Upratovačky, ktoré u nás robili na dohodu, budú teraz musieť pracovať na polovičný úväzok, čím firma škoduje, pretože za ne bude musieť viac odvádzať. Dôchodcom, ktorí u nás pracovali, sa zmluva skončí a potom ich zrejme nebudeme môcť ďalej zamestnať. Budeme musieť vytvoriť zamestnaneckú radu, prísnejšie kontrolovať dochádzku, prepísať všetky pracovné zmluvy,“ vyratúva personalistka firmy s 260 zamestnancami Anna Pavelová.
Zamestnávanie rodinných príslušníkov
Pravicová časť vládnej koalície chcela, aby zákonník povolil živnostníkom zamestnávať svojich rodinných príslušníkov, čo sa nepodarilo. Zrušenie dohôd o pracovnej činnosti je podľa poslanca za SDKÚ Pavla Prokopoviča problém u malých podnikateľov. Mnohí z nich majú prostredníctvom dohôd azda jedinú možnosť vyplniť medzeru vo svojom výrobnom procese bez toho, aby museli uzatvárať pracovné zmluvy.
Zamestnávateľ, ktorý nemá odbory, musí vytvoriť zamestnanecké rady. Tie sú však len poradným orgánom - zamestnávateľ ich musí vytvoriť, musí im všetko oznámiť, ale rada nemá prakticky žiadne možnosti ovplyvňovať chod firmy. (rf, mar)
