Medzinárodný filmový festival v holandskom Rotterdame, tento rok otvorený 27. januára a trvajúci do nedele 7. februára, je známy ako udalosť, ktorá počas 28 rokov svojej existencie vždy dávala prednosť novým talentom. Predsa len je tu viditeľná zmena medzi starým a novým poňatím festivalu. Predtým išlo o nesúťažnú prehliadku zameranú na extravagancie filmového umenia. Počas 90. rokov a najmä po roku 1995 však nastala zmena: festival zaviedol medzinárodnú súťaž, namiesto rodinnej atmosféry položil dôraz na konkurenciu medzi filmami a neobyčajne sa rozrástol. Vzrástla však aj neznášanlivosť medzi MFF v Rotterdame a v Berlíne, ktorý na najväčší holandský festival časovo nadväzuje. Je známy vlaňajší prípad Zelenkovej snímky Knoflíkáři a Markovho filmu Mrtvej brouk, o ktoré prejavil záujem aj Berlín. Producenti sa však rozhodli pre Rotterdam, pretože nejde o festival väčší, ale expanzívnejší. Zelenka potom získal hlavnú cenu festivalu - jedného z troch rotterdamských Tigrov a 10 000 dolárov v hotovosti, ktoré finančne zabezpečuje holandská verejnoprávna televízia VPRO. Tá sa zároveň zaväzuje uviesť tri víťazné tituly v holandských kinách a televíziách.
"Napriek temným predpovediam vznikajú stále dookola po celom svete veľké filmy, teda filmy dobrodružného a nového ducha. Vznikajú najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike, napriek nadvláde Hollywoodu na trhu," hovorí riaditeľ festivalu Simon Field. Festival sa snaží skĺbiť absolútne filmové novinky obsiahnuté v súťažnej sekcii s kontroverznými a vyzývavými filmami, ako je Sám medzi všetkými (Gaspar Noé) či Šťastie od Američana Todda Solondza o rozpade modernej rodiny. Premietajú sa tu filmové hity Lola beží o život (Nemca Toma Tykwera) alebo Zamatová zlatá baňa, ktorú Američan Todd Haynes geniálne nakrútil ako story dvoch idolov pop-music 70. rokov.
Česká prítomnosť síce nedosiahla do súťaže, ale štyrmi snímkami predstihla niektoré východoeurópske krajiny. Na prvom mieste treba menovať svetovú premiéru supernového poviedkového filmu Praha očima... (réžia Artemio Benki, Michaela Pavlátová, Martin Šulík, Petr Václav a Vladimír Michálek). Na začiatku projektu stál francúzsky producent Joel Farges, ktorý vyhlásil, že nastal čas na nakrútenie filmu o "najmagickejšej metropole Európy". Traja českí autori, jeden Slovák a jeden Francúz žijúci v Prahe sa vyjadrili k svojim pocitom z mesta. Spoločnou niťou piatich príbehov sú vzťahy muža a ženy. Idú od drobných nedorozumení (Benki) až po rozpad rodiny (Michálek). Asi najvydarenejšia z cyklu je poviedka Obrázky z výletu od Martina Šulíka, ktorý je v Rotterdame dobre známy vďaka svojmu filmu Záhrada. Matka z Prievidze príde za dcérou, ktorá žije v Prahe, platí nájomné a chodí so ženatým mužom. Kuriózne na ich vzťahu je, že je schválený, ba odporučený milencovou manželkou. Príbehy narábajú s témami ako egoizmus, samota, rozum a cit. V hlavnom programe beží aj Postel Oskara Reifa a krátky film Marie Procházkovej Bibliofil, v špeciálnom programe nazvanom Desať rokov po páde múra napríklad Vorlov totalitný muzikál Kouř. Tri roky starý pozoruhodný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy dopĺňa za Slovensko unikátny výber filmov ilustrujúcich situáciu postkomunistických kinematografií. Jedným z hitov tejto sekcie je film Sud prachu od známeho srbského režiséra Gorana Paskaljeviča, žijúceho vo Francúzsku.
RADOVAN HOLUB, Rotterdam
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
