Na druhý pokus sa včera posádke ruskej orbitálnej stanice Mir podarilo rozvinúť gigantické kozmické zrkadlo, ktoré by odrazom slnečného svetla malo osvetliť niektoré miesta na Zemi. Svetelné škvrny vytvorené zrkadlom by mali mať priemer šesť až osem kilometrov, oznámil hovorca ruského Strediska pre riadenie kozmických letov Valerij Lyndin. Dvojica ruských kozmonautov by mala podľa plánu na diaľku udržovať nákladnú loď Progress v takej polohe, aby bola svetelná škvrna stabilná a osvetľovala každé vopred určené miesto na Zemi v priemere 15 sekúnd. Zrkadlo s priemerom 25 metrov, vyrobené z membrány potiahnutej kovovou vrstvou, by malo fungovať ako Mesiac; respektíve by malo byť ekvivalentom piatich až desiatich splnov.
Na niekoľkých vybraných miestach, ak budú upierať svoj zrak na správne miesto na nočnej oblohe, budú môcť ľudia pozorovať zrkadlo približne 15 sekúnd ako nehybný svetelný bod, len o niečo jasnejší ako obyčajná hviezda. Svetlo odrazené zrkadlom by malo byť za priaznivého počasia viditeľné v nemeckom Bonne i v Plzni v čase medzi 18:45 a 18:47 SEČ.
Predtým, než vesmírné zrkadlo ožiari Bonn a Plzeň, by malo osvetliť Akťubinsk v Kazachstane a Saratov v Rusku a ďalšie mestá v Bielorusku a na Ukrajine. Nedá sa však vylúčiť, že vzhľadom na počiatočné problémy, ktoré experiment zdržali o dve hodiny, bude pôvodný plán pozmenený. Po dokončení experimentu zhorí zrkadlo spolu s nákladnou loďou Progress, naplnenou odpadom, v atmosfére.
Pri prvom pokuse roztvoreniu zrkadla zabránila údajne porucha na nákladnej lodi Progress, ktorá ho dopravila do 400-metrovej vzdialenosti od stanice. Podľa agentúry Reuters sa zrkadlo pri roztváraní zachytilo o jednu z antén nákladnej lode. V roku 1993 podniklo Rusko podobný experiment, na Zemi však bolo zrkadlo len ťažko viditeľné. Iba tí, ktorí poznali jeho presnú polohu, ho mohli zazrieť.
Ruský experiment včera kritizovali britskí astronómovia, podľa ktorých im vesmírne zrkadlá bránia v pozorovaní hviezd. "Existuje plán na rozvinutie zrkadiel s priemerom 60 metrov a 200 metrov, ktorých sveteľnosť bude rovnaká ako asi u 100 mesiacov v splne," uviedol. Podľa McNallyho nočnou morou vedcov je predstava, že zrkadlá využijú komerčné firmy na reklamu. Spoločnosti by totiž mohli umiestniť svoje logo na zrkadlá a potom ich premietať na pozemské billboardy. Vedec Andrew Coates z Mullard Space Science Laboratory na juhu Anglicka sa však domnieva, že cieľom ruského experimentu je len získať dostatočný priestor v tlači. "Je to tak trochu šialená myšlienka osvetľovať mestá z vesmíru," dodal Coates. Podľa jeho názoru to bude nepraktické a hlavne mimoriadne finančne náročné. (ČTK)
