nikdy neprekročili rámec želaní. Príjmy poľnohospodárov v roku 1998 prudko klesli a skutočný dopyt po ich výrobkoch bol o 20 % nižší ako predpokladaný. Trojnásobný nárast nákladov sprevádzal 17-percentný pokles nákupných cien. Poľské poľnohospodárstvo už nestačilo držať krok s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou. Nezvyšovala sa produktivita práce a poľnohospodárska výroba sa nešpecializovala.
Na dlhodobo zanedbávané ťažkosti sa navŕšili konjunkturálne problémy. Výška potravinového prebytku, ktorý sa mal riešiť exportom, prekročila 17 %. Tento export by si, vzhľadom na krízu v Rusku a nadvýrobu potravín v krajinách EÚ, vyžadoval vysoké dotácie. Politika EÚ v tejto oblasti spočíva v udržiavaní úrovne príjmov poľnohospodárov príplatkami vyplácanými priamo roľníkom, v Poľsku sa to však dosahuje zvyšovaním trhových cien. V kritických prípadoch sa využíva intervenčný nákup potravín. Nástroje EÚ na podporu exportu (exportné subvencie, vracanie časti nákladov výrobcom, výrobné prémie, predaj za nižšie ceny) sa v Poľsku neuplatňujú.
Roľnícke protesty sú najostrejším sociálnym konfliktom od víťazstva pravice v parlamentných voľbách v roku 1997. Pritom sa tento konflikt dal predvídať a možno sa len čudovať, že vládu jeho sila zaskočila. Doteraz nebola schopná vyriešiť problémy poľnohospodárov, no keď roľníci zablokovali cesty, vyhlasovala, že nebude vyjednávať s ľuďmi, ktorí porušujú zákony. Keď sa v niekoľkých vojvodstvách odhodlali použiť silu, minister vnútra Janusz Tomaszewski sa rozhodnutiu vyhol. To umožnilo, aby beztrestne pôsobili samozvaní roľnícki vodcovia typu šéfa Samoobrany Andrzeja Leppera. Rozhodný postoj roľníkov posilnil postavenie osôb z okraja politickej scény. Väčšina spoločnosti, ktorá (napriek tomu, že je s roľníkmi solidárna) očakávala rýchle urovnanie sporu, sa netají svojím sklamaním. Nerozhodnosť vlády vyvolala výrazné zhoršenie spoločenskej klímy.
Podľa názoru opozície je to prejav arogancie moci, ktorá o narastajúcom konfikte vedela, ale zľahčovala a bagatelizovala ho. Iní sa nazdávajú, že opozícia využívala agresivitu Andrzeja Leppera a nemala záujem na uhasení konfliktu. Pritom práve dnešná opozícia, keďže celé roky, kým bola vo vláde, odkladala reformu poľnohospodárstva, má súčasnú krízu na svedomí. ANDRZEJ NIEWIADOWSKI
(Autor je bratislavský dopisovateľ novín Rzeczpospolita)
