Dvadsať rokov po víťazstve iránskej revolúcie, keď monarchiu vystriedala republika a nepopulárneho šacha Muhammada Rézu Páhlavího nový vládca ajatolláh Ruholláh Chomejní, je zakladateľ islamskej republiky v Iráne stále kultovou osobnosťou. Desať dní trvalo v roku 1979 vytvorenie vlády a rovnako dlho trvajú tohtoročné oficiálne oslavy tejto udalosti. Účastníci verejných osláv aj dnes skandujú "Smrť Amerike, smrť Izraelu" a fotografia Clintona s nápisom "Zhrešil som" na jednom z transparentov symbolizuje dekadenciu západnej polovice sveta.
Aj keď v súčasnosti je asi polovica z 20 miliónov obyvateľov Iránu mladšia ako revolúcia, Chomejního si stále ctia ako veľkého štátnika a duchovného vodcu a jeho dom na severe krajiny stále vyhľadávajú pútnici. Vtipy o bývalom ajatolláhovi, ktorý zomrel v 10. roku po revolúcii, sú v Iráne síce stále zakázané, v krajine sa však dnes už veľa diskutuje o legitimite jeho moci a vedú sa filozofické spory o spoločenskom poriadku, ktorý sa v teokratickom štáte odvodzuje priamo od Boha. Stúpenci reforiem a starého poriadku vecí diskutujú o tom, či má byť Irán islamským štátom, alebo republikou, a či vôbec možno spojiť slová "islamský" a "republika". Moc duchovných, ktorí dohliadajú na plnenie náboženských predpisov, vyžaduje istý stupeň podriaďovania sa, obmedzenia slobody a to je podľa stúpencov konzervatívnych hodnôt nevyhnutné, ak sa má Irán ochrániť pred morálnym úpadkom Západu. Na západné hodnoty demokracie i ľudských práv hľadia ako na "neprenosné".
Keď však v roku 1977 Iránčania 70-percentnou väčšinou hlasov zvolili za prezidenta umierneného šiítskeho duchovného Muhammada Chatámího, dali jasne najavo, že majú inú predstavu o smerovaní iránskej revolúcie, ako mal jej vodca Chomejní. Konflikt, lepšie povedané boj o vplyv medzi teokraciou a občianskou spoločnosťou, konzervatívnym duchovenstvom a liberálnymi silami odvtedy zreteľne prebieha na všetkých úrovniach života spoločnosti. Stovky nových periodík s licenciou od ministerstva kultúry skúšajú, kam až siahajú hranice slobody tlače - kým proti nim nezasiahnu duchovní na čele najvyšších súdnych orgánov. Boj o dominanciu prebieha napríklad aj v zahraničnej politike, keď Chatámího myšlienku dialógu medzi civilizáciami doma ostrou rétorikou znemožňuje súčasný najvyšší duchovný vodca ajatolláh Chameneí - muž číslo jeden krajiny. I keď nový prezident nevyhlásil konzervatívnym silám vojnu ani sa nestal známym silnou rétorikou, svoju vlastnú "revolúciu" vedie v tichosti, takže sa postupne etabluje v rôznych sférach spoločnosti. (kl)
