PETER PIŠŤANEK
1. "Zatiaľ nič, lebo s mojím vydavateľom Kalim Kertészom som dohodnutý na nejakých percentách z predaných výtlačkov a účtovný termín ešte nebol (ide o reedíciu Mladého Dônča). Vo všeobecnosti sa môj bežný honorár za knihu pohybuje od 20 do 40-tisíc - podľa rozsahu knihy. Menej bolo za vreckovú knižočku Skazky o Vladovi, viac bolo za Rivers of Babylon alebo prvé vydanie Mladého Dônča. Za bestseller Rivers of Babylon 2 som skoro nič nedostal - vydavateľ bol gauner a podviedol ma. Utiekol pred mojou pomstou do Kanady aj s celou rodinou, čo mu na nejaký čas predĺži život. Ešteže som si dopredu vybral zálohu 20-tisíc Sk! To viete, mne nikdy nejde o princíp, ale o peniaze.
2. Nie, nedá. Aby som mohol žiť, ako som zvyknutý a nerobiť nič iné, musel by som každý rok vydať knihu a dostať za ňu trištvrte milióna. Ale mne to neprekáža. Ja svoje knihy beriem len ako hobby. Mám iné činnosti, z ktorých skvele vyžijem. Nie som od literatúry závislý. Ha, to by som dopadol!"
JÁN LITVÁK
1. "Honorár za Kráľa kalichov nepresiahol 13 tisíc rupií (1 indická rupia = asi 0,85 Sk). Minul som ich v Indii. Za spoločnú knihu Barbarskej generácie som dostal asi o polovicu menej - nejakých 333 guldenov (1 gulden = 19,50 Sk). V Holandsku je to dosť málilinko. Zaplatil som z toho dajaké cestovné výdavky, pretože cestovanie je v konečnom dôsledku lacnejšie ako krasopisný život v Bratislave.
2. Samozrejme. Ak spisovateľ abstinuje, ak základom jeho potravy je obilie, zelenina a produkty Mliečnej cesty, vystane mu aj na nájomné, darčeky, na cigarety a kávu. Aj keď väčšina mojich kolegov sa vzhliada v úplne inom životnom štýle. Ale to je ich vec. Ja som spokojný, ak vôbec mám byť s čím, lebo od múz mám slušný príjem príjemného svetla. A bez neho by som si písanie ani nevedel predstaviť."
TOMÁŠ JANOVIC
1. "Mám sľúbenú väčšiu raritu, ako sú peniaze. Album trinástich grafík členov G-Bodu, ku ktorému som napísal úvod.
2. Dá. Ak by napríklad Kornel Földvári predal svoju knižnicu do antikvariátu, ale ako ho poznám, on by rašej zomrel od hladu."
HELENA DVOŘÁKOVÁ
1. "Za honorár za poslednú knihu Nový dekameron som dala postaviť - ako darček mužovi k Vianociam - skriňu Roldor. Som na ňu pyšná, ako keby som postavila vilu.
2. Neviem. Sama som to neskúšala, ale sú takí, čo na to majú. Zdajú sa mi skromní, ale spokojní, lebo sa môžu plne sústrediť. Ja by som sa však bála mať iba jednu parketu. Zdalo by sa mi to málo - ani nie tak peňazí ako priestoru. Trh je u nás malý, kníh sa predá málo a - toľko ľudí píše! Tie druhé profesie trochu prerieďujú produkciu, čo nikdy neškodí. Na druhej strane: autori sami investujú do vydávania svojich rukopisov a kníhkupci ich ani nevyložia na pult. To je na neprežitie!"
DUŠAN MITANA
1. "Poslednou mojou knihou bola kniha úvah a rozhovorov Pocity pouličného našinca, za ktorú som dostal 30-tisíc korún.
2. Z honorárov za knižku by to asi nešlo, ale rozhodne treba spomenúť aj Slovenský literárny fond. Na písanie knižiek dostávam príspevok takmer každý rok a aj vlani som dostal štvormesačné literárne štipendium, ktoré nám napríklad za socializmu nedávali. Keď k tomu prirátam ešte drobnejšie honoráre a tantiemy za reprízy televíznych adaptácií, vyšlo mi to za vlaňajší rok na 85-tisíc korún, čiže priemerný príjem je 7-tisíc korún mesačne. Na voľnej nohe som už 26 rokov a ešte žijem, ale nemáme auto ani chatu, ani motorku, ba ani frajerku a za tých 26 rokov som bol pri mori len dva razy. Tak to je asi životná úroveň spisovateľa na voľnej nohe, ktorý vydal už asi 13 knižiek. Ale môžem zodpovedne povedať, že moje príjmy sú teraz podstatne vyššie ako za socíku." (pet)
