JOZEF HERIBAN - Narodil sa 9. júla 1953 v Trnave. Jeho próza Niekto na mňa stále píska získala 1. miesto v súťaži Literárneho fondu (1993). Spolu s J. Slovákom napísal scenár k filmovej komédii Utekajme, už ide! (1988) a spolu s týmto autorom napísal a režíroval slovensko-americký koprodukčný film Dávajte si pozor! (1991), ktorý bol ocenený Zvláštnou cenou poroty za najlepší prvý film na XV. IFF Cairo, Zlatou cenou na XXV. IFF Houston (1992) a Striebornou medailou na XV. IFF Philadelphia (1993). S. J. Slovákom a P. Jursom je scenáristom, režisérom a producentom televízneho komediálneho seriálu Bud Bindi, ktorý sa stal laureátom súťaže Golden Gate Awards 94 na XXVII. IFF v San Franciscu (1994) a získal Zlatú cenu na XXVIII. IFF v Houstone (1995). Minulý rok mu vyšla kniha Niekto na mňa píska.
Za vyhlásením 3. ročníka literárnej súťaže Poviedka ‘99 EuroTel (ktorej garantom je Koloman Kertész Bagala) je iniciatíva riaditeľa vonkajších vzťahov spoločnosti EuroTel Bratislava, a. s., Jozefa Heribana. K tejto forme podpory slovenskej spisovateľskej obce sa pridali aj denník SME a Rádio Twist.
Kde treba hľadať motiváciu preorientovania sa úspešného autora rozhlasových, televíznych či filmových scenárov na marketingového manažéra?
"Nikdy som nebol ‘len‘ autorom. Pracoval som ako dramaturg, režíroval filmy a televízne grotesky a po celý čas som sa snažil organizovať všetko potrebné okolo. Nestačí len napísať dobrú knihu alebo urobiť dobrý film. Nemenej dôležité je, aby všetci vedeli, že sa to stalo. Keďže na Slovensku sa pred niekoľkými rokmi prakticky skončila výroba hraných filmov, mnoho kolegov odišlo do reklamy, agentúr či televízie. Aj u mňa sa prirodzeným spôsobom presadila táto moja manažérska orientácia. Nevylučujem však, že sa k svojim pôvodným láskam vrátim."
Nechceli ste sa aj vy venovať filmovej produkcii a stať sa tak človekom, ktorý by rozhýbal zaspaté filmové vody na Slovensku?
"Pri seriáli grotesiek Bud Bindi som popri režírovaní okúsil aj producentský chlebík. Je to však veľmi zložité, lebo Slovensko je malý trh. Preto je veľmi ťažké dať dohromady 20 a viac miliónov korún. Stáva sa, že vydáte veľa energie, ktorá sa často nepremení na konkrétny čin. Skutočným filmovým producentom na Slovensku je len Rudo Biermann s dobrými kontaktmi v Čechách. Dúfam, že sa to zmení, ale nie som veľký optimista, pretože všade na svete je filmový priemysel úzko prepojený na ekonomiku štátu."
Myslím, že na Slovensku je dosť spisovateľov uznávaných v zahraničných odborných kruhoch, no široká verejnosť o nich stále nevie. Je to len otázka dobrého marketingu?
"Určite máme na Slovensku autorov, ktorí by mohli byť úspešní nielen doma, ale aj v zahraničí. Médiá, obchod, financie momentálne najviac ovplyvňuje marketing, reklama, public relations. Značky ako Mercedes, Coca-Cola u nás EuroTel alebo SME vyvolávajú konkrétnu predstavu a dávajú konkrétny prísľub. Autor i kniha sú takisto značkou. Dobrá kniha nemusí byť vždy marketingovým hitom, ale môže sa stať kultovou knihou, ktorá ovplyvní celú generáciu. Treba mať dobré vzťahy doma aj v zahraničí, nájsť vydavateľov, ktorí sa rozhodnú investovať do knihy a aspoň do PR aktivít a všetko sa môže zmeniť."
Je pre vás sponzorská podpora Poviedky ‘99 krokom k medzinárodnému zviditeľneniu značky slovenských autorov?
"Garant súťaže Koloman Kertész má na Slovensku veľmi slušnú značku. A keďže kvalitnou značkou disponuje aj EuroTel, je dobré, keď sa kvalitné veci spájajú. To isté si myslím aj o ďalších partneroch - denníku SME a Rádiu Twist. Mal som pocit, že je to dobré spojenie pre ľudí, ktorí majú určitý štýl a spôsob komunikácie. V budúcnosti tak môže vzniknúť tradícia, ktorá pomôže nielen literatúre, ale aj kultúre na Slovensku. Táto spolupráca môže mať aj medzinárodný rozmer, pretože národ, ktorý nemá rozvinutú kultúru, ťažko môže súťažiť s ostatnými v Európe."
Čiže zo strany EuroTelu nejde o jednorazovú podporu tejto akcii?
"Tradícia je slovo, ktoré mám veľmi rád. Kde môžem, všade sa snažím, aby sa dobré veci opakovali. Kultúra, tradícia, sebavedomie sú základom každého zaujímavého národa. Viem, že v tomto rozhovore nemôžeme o tom viac hovoriť, takže len krátko. Bol by som rád, keby dobrá literatúra na Slovensku vždy našla podporu."
Ako sa pozeráte na postavenie slovenského spisovateľa. Myslíte si, že je za svoju tvorbu adekvátne oceňovaný?
"Myslím si, že slovenský spisovateľ má absolútne neadekvátne postavenie v spoločnosti. Najmä preto, že spisovatelia sú katastrofálne oceňovaní. Robia na knihe rok-dva a nakoniec dostanú honorár rovnajúci sa mesačnému platu asistentky v dobrej firme. Spoločnosť vytvorila pre spisovateľov zlé podmienky a vlastne degradovala ich spoločenskú vážnosť. Do istej miery si za to môžu aj sami, pretože prijali tieto podmienky a doteraz s nimi nič nespravili. Situácia v literatúre je nebezpečenstvom pre Slovensko. Prostredníctvom literatúry sa totiž kultivuje veľa oblastí v spoločnosti."
Aké ponúkate východiská?
"Myslím si, že ministerstvo kultúry a fond, ktorý podporuje vydávanie literatúry, by mali urobiť zmeny v zmluvách pri udeľovaní grantov. Mali by tam byť určené minimálne honoráre pre autorov kníh. Podľa mňa nemusí vyjsť na Slovensku napríklad sto pôvodných titulov za rok. Nech vyjde dvadsať, ale nech sú spisovatelia normálne ohodnotení a tým aj motivovaní k vytváraniu hodnotných diel."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
