e a na našom vzťahu to nič nemení,“ vraví o sebe a o svojej rodine legendárny nórsky bežec na lyžiach Björn Dählie.

Najúspešnejšieho športovca v histórii zimných olympiád (8 zlatých – 4 strieborné medaily) považovali jedni za géniusa, iní za čudáka. V zime vyhrával jedny preteky za druhými, v lete sa túlal po svete – s kamarátmi vyhľadával málo obývané, drsné miesta. Keď sa vracal domov do mestečka Nannestad, maličký syn Sivert ho zvykol vo dverách oslovovať: „Ahoj, pán Dählie.“ Otca videl častejšie v televízii ako doma.

Platnička zmenila plány

Pred štyrmi rokmi v Nagane pridal Dählie do svojej zbierky tri zlaté olympijské kovy a jedno striebro, teraz v Salt Lake City by mal obhajovať prvenstvá v pretekoch klasickým štýlom aj vo voľnej technike. Nebude. Kariéru červenovlasého Nóra s pehavou tvárou poznačil úraz chrbta v tréningu v auguste 1999. Spadol pri behu na kolieskových korčuliach, vyskočila mu platnička. V novembri ho operovali na súkromnej klinike v Trondheime.

Lekári aj sám Dählie sa optimisticky vyjadrovali, že hoci vynechá jednu sezónu, ešte sa vráti. Opatrnejší vo vyhláseniach bol jeho bývalý reprezentačný kolega, priateľ na dobrodružných cestách v prírode Vegard Ulvang, ktorý absolvoval dve podobné operácie: „Samozrejme, je možné, že sa mu podarí dosiahnuť predchádzajúcu úroveň. Veľmi tomu však neverím.“ Žiaľ, pravdu mal Ulvang.

Vyhral aj v Štrbskom Plese

Dählie vynechal nielen zimu 1999/ 2000, ale aj ďalšiu, v ktorej mal v pláne víťaziť na majstrovstvách sveta v Lahti. Uprostred šampionátu pricestoval do Fínska, ohlásil sa na tlačovú besedu a elegantne oblečený v konfekcii vlastnej firmy „Björn Dählie“ oznámil, že práve si bol na tratiach ľahko zatrénovať. To znelo nádejne. „Keď sa ľahko prebehnem, je všetko v poriadku. Pri veľkom zaťažení však v chrbte stále pociťujem bolesť,“ rozosmutnel novinárov.

O mesiac neskoršie oznámil z Nórska definitívny koniec. „Čakal som dlhý čas, odďaľoval som rozhodnutie. Teraz som však pochopil, že už je nemožné vrátiť sa vyhrať v Salt Lake City zlato,“ uviedol Dählie a mohol už sumarizovať svoju kariéru. Osemnásobný olympijský víťaz, deväťnásobný majster sveta, má šesť krištáľových glóbusov za prvenstvá vo Svetovom pohári, kde vyhral dovedna 46 pretekov – dva z nich aj v Štrbskom Plese. Ťažko ho niekto prekoná.

O ďalší zápis do histórie ho pripravil sused

Keď Björn zavesil pretekárske lyže na klinec, najlepším bežkáron na Ulici Cathinka Guldbergs v Nannenstade sa automaticky stal Thomas Alsgaard. Trojnásobný olympijský víťaz je totiž jeho susedom. Pred šiestimi rokmi sa sem presťahoval z Enebakkenu, aby sa mohli spolu pripravovať. „Bol som rád, že bývam vedľa Björna. Ale netrénovali sme spolu tak často, ako sme si predstavovali. Obaja sme jazdili na lyžiach inej značky,“ vysvetľoval o päť rokov mladší Alsgaard. Susedia pomohli vybojovať pre Nórsko štafetové zlato na olympiáde 1998, ale v individuálnych súťažiach boli veľkí rivali. V stíhacích pretekoch v Nagane sa Thomas dlho viezol za Björnom, aby ho vo finiši zdolal o 1,1 sekundy!

Dählie prijal prehru športovo, hoci štvorročný syn Sivert sa vyhrážal, že susedovi rozbije okná – potom ho však hnev prešiel. Alsgaard odsunul Dählieho zo spoločnosti najlepších športovcov v histórii olympiád – deväť zlatých medailí má americký šprintér a skokan Carl Lewis, jeho krajan plavec Mark Spitz, ruská gymnastka Larisa Latyninová i fínsky bežec Paavo Nurmi.

Dählie žije aj v Afrike

V Nagane to vyzeralo, že sa nič nedeje, veď príležitosť na zlatú žatvu ponúkalo Salt Lake City. Lenže ďalšia šanca už neprišla.

Dählie by bol rád, keby sa v jeho stopách vydali synovia, sedemročný Sivert a o dva roky mladší Sander. Ktovie, možno sa k nim pridá aj Afričan Dählie Boit. Mladý Keňan dostal meno po nórskom bežcovi na lyžiach po olympiáde v Nagane. Tam jeho otec Philip Boit tradične uzavieral výsledkové listiny, ale vážil si, že víťaz klasickej desiatky ho počkal v cieli, aby sa s ním srdečne objal.

ONDREJ GAJDOŠ