FRANKFURT (SITA, APA) - Jednotná európska mena euro získala po štyroch týždňoch svojej existencie konkurenciu. Mesiac po oslnivom štarte eura eufória zo zavedenia jednotnej meny starého kontinentu doznieva - jej význam zatieňuje famózny rast americkej ekonomiky. Vo štvrtom kvartáli minulého roka dosiahlo tempo hospodárskeho rastu USA na medziročnej báze 5,6 %, čo je výrazne viac nielen v porovnaní s očakávaniami, ale aj s rastom členských štátov Európskej menovej únie (EMÚ).
V 11 členských štátoch menovej únie sa prognóza ekonomického rastu koriguje stále smerom nadol. Rozdielny vývoj konjunktúry v EÚ a v USA sa čoraz výraznejšie prejavuje aj na kurze dolára a eura. Zatiaľ čo počas prvého obchodovacieho dňa s eurom (4. január 1999) predstavoval výmenný kurz 1,1789 USD/EUR, 1. februára to bolo už iba 1,1400 USD/EUR.
Šéf národohospodárov Dresdner Bank Klaus Friedrich považuje za kľúčový problém jednoznačne protichodný konjunkturálny vývoj na oboch stranách Atlantiku. "Nie je to slabosť eura, americká konjunktúra sa jednoducho nedá zastaviť," uviedol. Predstavitelia Commerzbank predpokladajú, že rozdiely v úrokových sadzbách medzi krajinami eurozóny a USA sa budú ešte viac prehlbovať. Zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) v priebehu prvého polroka pravdepodobne zníži referenčné úrokové sadzby, americký Federálny rezervný systém ich vzhľadom na "neuveriteľne vysoký hospodársky rast" ponechá na súčasnej úrovni.
S reálnym rastom na úrovni takmer 4 % zaznamenala ekonomika USA v roku 1998 už tretí rok po sebe expanziu prevyšujúcu 3 %. Naposledy dosiahli USA takýto pozitívny vývoj v polovici 80-tych rokov. Iba rast reálnej spotreby bol v uplynulom roku 4,8 %, čo je najviac za posledných 14 rokov. Experti na konjunkturálny vývoj Deutsche Bank každopádne sú i napriek poslednému vývoju presvedčení, že euro sa v najbližšej budúcnosti presadí. Predpokladajú však, že v nasledujúcich mesiacoch ešte môže prevažovať negatívny vývoj, pričom na spomalenie tempa ekonomického rastu budú pôsobiť prevažne vplyvy ázijskej krízy. V roku 1999 počíta Deutsche Bank Research v krajinách eurozóny s reálnym rastom HDP o 2,1 % (1998: 2,9 %), v SRN by to dokonca malo byť len 1,6 %.
V časoch existencie mien členských štátov EMÚ mal rovnako ako v súčasnosti silný americký dolár pozitívne dopady na export únie, pretože sa v ňom uskutočňovalo 33 % obchodných transakcií. V súčasnosti sa však väčšina obchodnej výmeny realizuje v rámci krajín eurozóny a fluktuácia dolára ovplyvňuje iba 12 % zahraničného obchodu krajín EMÚ.
