Biatlon sa pod piatimi kruhmi predstaví po dvanásty raz. Ako ukážkový šport sa svetu ukázal už v roku 1924 v Chamonix, o olympijské kovy však muži mohli súťažiť až v roku 1960 (dva roky po premiérových MS v rakúskom Saalfeldene). Ženy dostali šancu až v Albertville 1992. Kombinácia bežkyne s puškou na chrbte mnohým dlho nevoňala.

V hre 8 sád cenných kovov

V posledných rokoch počet disciplín narastal. Hoci nie všetky sa zo Svetového pohára do programu ZOH dostali, v areáli Soldier Hollow v nadmorskej výške 1670 m sa bude premiérovo súťažiť o historicky najvyšší počet medailí – osem sád (4 mužské, 4 ženské). Novinkou sú stíhacie preteky, v ktorých sa reprezentanti vydajú na trať s odstupmi zo súťaže v šprinte.

Pred štyrmi rokmi v Nagane patrili súťaže mužov Nórom. V šprinte kraľoval Björndalen (dodnes atakuje čelné pozície v SP a dokázal sa dostať na stupne víťazov aj v klasickom lyžovaní!), vo vytrvalostných pretekoch jeho krajan Hanevold. Nebyť výborného výkonu nemeckého kvarteta, brali by Nóri zlato aj v štafete, kde napokon skončili druhí.

V Salt Lake City sa do poradia chystá vážne prehovoriť skúsený Nemec Fischer, posledný víťaz SP Francúz Poirée a dobrú formu posledných dní vychytil aj Rus Rostovcev, vedúci muž priebežného poradia SP.

Forsbergová a tí druhí

Ženské disciplíny v Nagane priniesli vari jednu z najväčších senzácií Hier. S titulom Bulharky Dafovskej vo vytrvalostných pretekoch na 15 km nepočítal nikto, víťazstvo Rusky Kuklevovej na polovičnej trati bolo oveľa samozrejmejšie. Tímová vyrovnanosť vyniesla nemeckému kvartetu zlato v štafetách, Rusky sa museli uspokojiť so striebrom.

Posledné sezóny však kraľuje Švédka Magdalena Forsbergová. Víťazka posledných piatich sezón SP vyhrala aj väčšinu pretekov aktuálnej sezóny a hoci platí, že na olympiáde o prekvapenia núdza nebýva, bola by to veľká udalosť, ak by 34-ročná severanka neuspela ani v jednej z troch individuálnych disciplín. A jej potenciálne súperky? Nórka Skjelbreidová, Ruska Pylevová a vyrovnané kvarteto Nemiek.

Slovensko bez stupňa víťazov

Slovenský biatlon ešte nikdy v histórii na medailu nedosiahol. Do bodovanej šestky sa však naši reprezentanti dokázali vklíniť už päť ráz. Historicky najlepší výsledok dosiahla v Nagane rodáčka z Liptovského Hrádku Soňa Mihoková. V šprinte na 7,5 km skončila štvrtá. Od bronzovej Nemky Apelovej ju delilo 9,9 sekundy. Boli to z nášho pohľadu aj tak nezabudnuteľné preteky – do prvej desiatky sa zmestili tri Slovenky.

V Japonsku sme spriadali medailové sny aj v štafete. V polovici trate sme zásluhou Schwarzbacherovej a Murínovej viedli, Kutlíková však ani s použitím troch rezervných nábojov nesklopila zostávajúce dva terče a po dvoch trestných okruhoch sme klesli na štvrté miesto, z ktorého nás finišmanka Mihoková už vyššie neposunula.

Aj v Lillehammeri dokázalo Slovensko bodovať, zásluhou Martiny Schwarzbacherovej, vtedy ešte štartujúcej pod menom Jašicová. Banskobystrická športová inštruktorka skončila šiesta vo vytrvalostných pretekoch na 15 km.

Sen o medaile v našich biatlonových kruhoch stále pretrváva. Po ideálnych podmienkach v príprave na olympijskú sezónu mali prísť vo Svetovom pohári výsledky, ktoré mierne priblížia želanie skutočnosti, naši však prvú desiatku dlho neatakovali.

Od vyrovnanosti formy má nominovaný olympijský poltucet (Martina Jašicová, Soňa Mihoková, Marcela Pavkovčeková, Anna Murínová, Tatiana Kutlíková a Marek Matiaško) naďalej ďaleko. Bude olympiáda príjemnou výnimkou?

RASTISLAV HRÍBIK