Obranca Ivan Droppa odohral v drese Chicaga Black Hawks v National Hockey League 19 zápasov (sezóny 1993/94, 1995/96) a po vlaňajšom účinkovaní v tíme HC Košice sa na začiatku tejto hokejovej zimy pokúsil o návrat do NHL v kempe St. Louis. Keď ho však poslali na farmu vo Worchestri, dal radšej prednosť návratu do Európy. V nemeckom Norimbergu rozšíril dlháň Droppa (190 cm/96 kg) slovenskú kolóniu, pridal sa do mužstva k útočníkovi Jozefovi Čiernemu, trénerovi Petrovi Ihnačákovi a manažérovi Otovi Sýkorovi.
Váš tím Ice Tigers sa po úspešnom víkende (v Norimbergu 4:1, doma so Schwenningenom 6:0) vrátil na 1. miesto v nemeckej DEL. Do konca základnej časti zostáva ešte desať kôl. Trúfate si udržať vedúce postavenie pred vstupom do play off o titul?
"Skúsime to, lebo prvé miesto dáva výhodu domáceho prostredia v prípadnom rozhodujúcom stretnutí vyraďovacej časti. A my hráme doma vskutku lepšie než vonku. Na vlastnom ľade sme po doterajších 42 kolách prehrali len raz - s Landshutom 0:1. Pravdu povediac koncom minulého roku sme už neverili, že by sme sa mohli znova dostať na vedúcu priečku DEL - Frankfurt už mal 12-bodový náskok. Teraz zrejme prežíva krízové obdobie a nám sa darí."
V zápase so Schwenningenom dali Slováci dva góly, skórovali ste vy aj Jozef Čierny. Ako vyzerá vaša produktivita?
"Nepatrím medzi ofenzívne typy obrancov, v prvej formácii vo dvojici s Američanom Liamom Garvym mám skôr defenzívne úlohy. Doteraz som v 31 zápasoch nazbieral 16 bodov. Jožko sa zaradil medzi najlepších útočníkov súťaže. V nedeľu som sa celkom netypicky dostal do protiútoku dvoch proti jednému a kanadský spoluhráč Mommeso mi ideálne prihral. Bol to môj štvrtý gól v sezóne. Dal som si ním darček k pondelňajším 27. narodeninám."
Gratulujeme! Ako vyzerala oslava?
"Máme výbornú partiu. A tak sme sa na druhý deň po zápase vybrali na párty s manželkami a priateľkami. Bolo veselo."
Neľutujete, že ste sa zo zámoria vrátili do Európy?
"Vôbec nie. Nemecká liga je kvalitná, hrá tu veľa cudzincov. Každý do nej niečo prinesie, aj keď je pravda, že najviac ju poznačil prílev Kanaďanov. Niekedy sa hrá nadmieru tvrdo až surovo. V piatok nám vo Frankfurte zranili hráča, po údere hokejkou do tváre skončil s rozbitým nosom v nemocnici a dlhší čas nenastúpi. Norimberg prežíva zrejme najkrajšie chvíle svojej hokejovej histórie, na každom domácom zápase je vypredané."
Päťtisícový zimný štadión však nie je najnovší…
"To je pravda. Opláštený je len z jednej strany a keď teraz udreli mrazy, bolo to na ľade cítiť. Vietor fučal raz z jednej, inokedy z druhej strany. Počul som, že by sa malo začať s výstavbou väčšej arény. Najkrajšiu halu majú v Kolíne a 18-tisícové hľadisko bolo na zápase s naším mužstvo plné. Cítil som sa ako v zápase NHL."
Norimberg je na 1. mieste, pritom však nepatrí medzi najbohatšie kluby v DEL.
"O to je naše postavenie pozoruhodnejšie. Kolín či Frankfurt majú zrejme dvojnásobne vyššie rozpočty, pri nakupovaní hráčov mali manažéri voľnejšiu ruku. Naše mužstvo s druhým najmenším ‘budžetom‘ v DEL je prekvapením súťaže."
Mužstvo Norimbergu tvoria hokejisti z 11 krajín. Ako sa v kabíne i na striedačke rozprávate?
"Základom je angličtina. Pravdaže s Bielorusmi či Ukrajincami sa dohodnem po rusky, s Poliakom sa dorozumiem aj po slovensky, a tak podobne. Už sa mi stalo, že som si pomýlil spoluhráča a Švéda som oslovil po rusky… Páči sa mi, že hoci sme z rôznych strán sveta, v mančafte ťaháme všetci spolu. To je základ úspechu Norimbergu."
Minulý týždeň ste od reprezentačného trénera Jána Šterbáka dostali pozvánku na turnaj o Švajčiarsky pohár. Pocity?
"Priznám sa, trochu som s tým aj rátal. Teším sa na chalanov, najmä na bývalých spoluhráčov z Košíc. Aj keď viem, že teraz v nároďáku dominujú slovanisti. Hral som na posledných dvoch majstrovstvách sveta vo Fínsku ‘97, vo Švajčiarsku ‘98 a ak bude záujem, rád by som štartoval aj na šampionáte v Nórsku ‘99."
ONDREJ GAJDOŠ
